Alba s touto skladbou:
Umelecké delo,
Pochádzam z čias, keď nebolo piko a žral sa durman,
VHS kazety, na ktorých bol Jean-Claude van Damme.
Každý chlapec ešte nechcel byť raper
a všetci chceli mať telo ako Arnold Schwarzenegger.
Prišiel zo školy a hodil tašku do rohu,
zobral som bike a vybehol na ulicu.
Hrali sme futbal do noci, jak Maradona,
kto to nehral bol baba alebo primadona.
Behali sme po lese a každý chcel byť Vinnetou,
šiškou do hlavy som ťa trafil z kilometru.
Hádzali sme shurikeny, točili sme nunchaky,
trikrát denne som si s tým drbol do hlavy.
Nebolo KFC, McDonald's ani sushi
a Mike Tyson vtedy jedol uši.
A kúpili sme motorku, ktorá nemala motor,
chvalabohu, že som v detstve nechcel mať traktor.
Refrén:
Sentiment tu zapláva,
atmosféru nasáva.
Žitie, žiadna námaha
a nekončiaca sa zábava.
Niečo vidím živo jak včera,
čo je dnes prekrúca mi črevá.
Pravdaže vrátiť sa to nedá,
šťastní spomíname na seba.
Pochádzam z čias, keď telka mala desať kanálov
a rodina sa tešila aj z kila banánov.
Jedla nebol prebytok, za to jedlo sa zdravšie,
nebol konzum, nechceli sme všetko novšie, krajšie.
Nemali sme virtuálny svet,
ale bunkre v kríkoch alá kartónová spleť.
A telefón bol vonku iba v búdkach, i keď,
jak to vravím by som to ihneď vrátil späť.
Netunovali sme compy, ale biky,
BMX 20 VRC, úprava starký.
Záťahy na každý strom čo mal niečo jedlé,
ani byť jak stádo opíc, nám neprišlo jeblé.
Netrápili nás palivá fosilné
a niečo jak SkyNet hrozilo iba vo filme.
Svet tu u nás nebol z naprogramovaných más,
využívali sme čas, nevyužíval on nás.
Refrén:
Sentiment tu zapláva,
atmosféru nasáva.
Žitie, žiadna námaha
a nekončiaca sa zábava.
Niečo vidím živo jak včera,
čo je dnes prekrúca mi črevá.
Pravdaže vrátiť sa to nedá,
šťastní spomíname na seba.
