Stromy, živé ruky zeme
chcú sa dotknúť hviezd
v ich listoch nikdy nenájdeme
príbehy laní a prázdnych hniezd
Stromy, pokorné ramená
prichýlia s láskou vtáčí spev
vždy zabolí vetva zlomená
odpustia pýchu aj všetok hnev
Horou sa stopy stratia
ľudský pach vdýchne kôra stromov
Horou všetko onemie
divoké srdce len tam cíti domov
Horou… tep môjho srdca túži večne znieť
Horou… nesie sa hlas ozvenou
Horou… ňou vedia ľudské ústa onemieť
Horou, horou, horou
Stromy, perina z listov
noc sa ňou vždy zakryje
volajú ma cestou tienistou
tam, kde ma tôňa ukryje
Stromy, paže mohutné
chrámy mocných síl
v zime pod snehom skromne zohnuté
ochotne stoja do posledných chvíľ
Horou sa stopy stratia
ľudský pach vdýchne kôra stromov
Horou všetko onemie
divoké srdce len tam cíti domov
Horou… tep môjho srdca túži večne znieť
Horou… nesie sa hlas ozvenou
Horou… ňou vedia ľudské ústa onemieť
Horou, horou, horou
Tam mám korene, tam sa zastavím, tam chcem spočinúť
tam sa uzdravím, tam moja hrdosť môže v tichu zahynúť
tam je prímerie, tam sa odovzdám, tam sa nestratím,
tam moja duša na konci všetkého v pokoji odletí
Horou… tep môjho srdca túži večne znieť
Horou… nesie sa hlas ozvenou
Horou… ňou vedia ľudské ústa onemieť
Horou, horou, horou
Horou, horou, horou
