1. Prečo sa ma všetci pýtajú,
aký mám životný cieľ vyzvedajú, a čo vraj budem robiť ked dokončím, či nesprávnym smerom nevykročím ?!
Akú vysokú si vyberiem,
za koho to vlastne študujem,
a či mám stále dobré výsledky,
že vraj ak nie tak ponesiem následky !
Podľa matky by som mal byť právnikom,
otec mi zas vraví staň sa pilotom,
že vraj to všetko veľmi dobré vynáša,
veď také zamestnanie veľa obnáša !
Dedko ma zas vidí ako učitel,
keby bol znova mladý bol by mysliteľ,
strýko mi zas dáva náznak doktor vied,
že s takým povolaním prejdem celý svet !
PR. Ja ich len pekne krásne ticho počúvam,
na vlastný názor pre nich sa ani nechystám,
podľa nich mám raz komplet všetko vyskúšať,
ja ich však nikdy nebudem vážne brať !
R. Pred menom, mám mať všetky tituly,
ja sa však bojím, že tam budú dve nuly,
no čo s tým, keď mi to nejde do hlavy,
veď ja predsa chcem, si život s hudbou,
(život s hudbou), (na sto vekov),
a život s punkom vážne zariadiť !
2. Posledných pár nocí ani nespávam,
oči otvorené, dlho premýšľam,
že čo si ďalej zvolím cestou životom,
či budem voľný a či ďalej otrokom ?!
Prvá možnosť je však veľmi riskantná,
uvažujem nad tým, aj tak sa mi zdá,
že ja radšej pri tom svojom ostanem,
a nikdy svoju hudbu hrať neprestanem !
PoR. Ráno vstanem ako právnik so šťastím,
nejaké dva vyhraté spory zaistím,
na obed sa do bieleho prezliekam,
havária na operačku utekám !
Ale potom hneď ako to dokončím,
za podnikaním okamžite vykročím,
a večer, keď konečne čas budem mať,
ďeň nekončí, s kapelou idem hrať !
