Alba s touto skladbou:
Druhý Dych,
Wawro – Tak ako začal príbeh
Yeah! Tak ako príbeh začal, tak sa príbeh aj skončil.
Je rok 2008 a už je s ním koniec. Aha!
Toto je pravdivý príbeh, je skutočnosť. Jak to je!
Wawro a Druhý dych. Idem ďalej! Chápeš?
Je to nejaký ten čas, čo som zistil, kto vlastne si,
spomínam na tie krásne chvíle so slzami,
prečo otočila si sa tak náhle chrbtom mi,
bez toho, aby si povedala zbohom pár slovami,
neviem ako povedať, ako mi veľmi chýbaš, (chýbaš),
bolí ma pri srdci, keď počujem, ako to vnímaš, (vnímaš),
jedna chyba je, že si tu chybu sama nepriznáš,
keď vravíš ako nás máš rada, tak to dokáž,
nik nenašiel dôvod, prečo si tak mohla raniť,
všetko tak náhle prišlo, nedalo sa to zastaviť,
všetko nabralo grády a tu sranda končí,
musíš dojsť na to, že svet sa okolo teba netočí,
v živote si treba stanoviť priority,
cítim sa ako odpad, som úplne piči,
nevieš čo chceš, mať oslnie, oblečenie,
vymeníš keď máš náladu pre vlastné potešenie.
Tak ako začal príbeh, začal sa druhý,
skončil sa prvý a ja trpím, yeah!
Ťahá sa to veľmi dlho, emotívne som na dne,
môj hrad to už nevydrží, o chvíľu spadne.
Môžem postaviť zábrany, no už to nebude ako bolo,
všetko bude pokope, no budú trhliny v našich vzťahoch,
je mi veľmi ľúto, čo všetko sa stalo,
udialo sa to, čo sa udiať nemalo.
Vidím to ako včera, premietam si to všetko v hlave,
nikdy by som ani len nepomyslel, čo všetko sa stane,
smiech vystriedal plač a radosť smútok,
mám ťa rád, pre teba stále v srdci vyhradený kúsok,
každú chvíľu sa mi vyroní nejaký zážitok,
Patrik, Maťko, Lukáško, každý deň bol pôžitok,
povez mi, prečo, stálo za to? Za takú cenu,
nie všetko je dokonalé, neprial som si zmenu,
z lásky vzniklo priateľstvo, plné dôvery,
už viem prečo radšej už fakt nikomu neverím,
nestratil som ďalšiu kamarátku, stratil som kus seba,
ťažko vziať náhradu za teba, bolo to treba?
Všetko sa zdalo byť také krásne,
bohužiaľ zistil som, že každé svetlo po čase zhasne,
tak povedz mi po čom vlastne túžiš,
si príliš hrdá to pochopiť, prečo to aspoň neskúsiš?
Tak ako začal príbeh, začal sa druhý,
skončil sa prvý a ja trpím, yeah!
Ťahá sa to veľmi dlho, emotívne som na dne,
môj hrad to už nevydrží, o chvíľu spadne.
Môžem postaviť zábrany, no už to nebude ako bolo,
všetko bude pokope, no budú trhliny v našich vzťahoch,
je mi veľmi ľúto, čo všetko sa stalo,
udialo sa to, čo sa udiať nemalo.
Ty sa ma pýtaš, čo si vlastne spravila,
práve to, že si nič, aha, nespravila,
zahodila si nás ako prázdny obal,
pomaly začínam ľutovať, že som ťa niekedy spoznal,
toľko trápenia nemienim stále znášať,
nikomu sa nevnucujem, nasilu sa nebudem vtláčať,
je jednoduchý systém, ber si čo máš najradšej,
ty si pustila ani sa nevrátila, to bolo najhoršie.
Povedz mi prečo? Prečo?
Naozaj som ťa mal rád a dôveroval ti,
už je koniec, spomienky mi nik nezobere, (nik), bohužiaľ.
.... mi nik nezobere. Spomienky mi nik nezobere...
Bol to nejaký ten čas, to je pravda.
Ale pravda je to, že sme sa naozaj stihli spoznať.
Človek má svoje tajné zákutia, ktoré sa spoznávajú dlhšie ako pol roka.
Toto bol dôvod toho všetkého.
Začalo to veľmi rýchlo a to bola chyba, pretože rovnako rýchlo to všetko aj skončilo.
Nespájala nás láska ani nič podobné.
Možno si si myslel, že keď sme si tak dobre rozumeli, nič zlé sa nemohlo stať.
Život je už raz taký a často doplácame na neznalosť.
Mohlo to byť tak ako predtým, ale ty sa k tomu už nechceš vracať.
Veď koniec koncov, každý máme svoju pravdu.
A odteraz sa už musíš schopiť.
Pol roka sa nedá vrátiť jedným dňom,
obzerám si fotky so smutným, chladným pocitom,
utieram si slzy, tie fotky musím dať preč,
mám taký dojem, dojem, že už je fakt koniec.
Koniec!
Tak ako začal príbeh, začal sa druhý,
skončil sa prvý a ja trpím, yeah!
Ťahá sa to veľmi dlho, emotívne som na dne,
môj hrad to už nevydrží, o chvíľu spadne.
