(Maťo Ďurinda / Martin Sarvaš)
Láska som z teba stvorený,
ty však pre mňa nie,
patrím k tým, čo kvôli tebe nespávajú.
Blúdim trápením opitý, tvojou záhradou,
sám si na tú cestu svietim, idem za tebou.
Daj mi nádej, buď so mnou kým som nevinný.
Láska nenechaj ma umrieť, ešte ku mne príď,
láska drž ma ešte nad hladinou.
Povedz, čo sa so mnou deje, že ťa neviem nájsť,
láska drž ma ešte nad hladinou,
láska drž ma ešte nad hladinou,
láska drž ma ešte nad hladinou.
Áno, som z teba stvorený, z túžby v povetrí,
tak mi pomôž, veď som dieťa zatúlané.
Prosím, vzlietni mi do dlaní, nebuď ku mne zlá,
svieť mi do tej temnej diaľky, diaľky zahmlenej.
Daj mi nádej, buď so mnou, kým som nevinný.
Láska nenechaj ma umrieť, ešte ku mne príď,
láska drž ma ešte nad hladinou.
Povedz, čo sa so mnou deje, že ťa neviem nájsť,
láska drž ma ešte nad hladinou,
láska drž ma ešte nad hladinou,
láska drž ma ešte nad hladinou.
Láska nenechaj ma umrieť, ešte ku mne príď,
láska drž ma ešte nad hladinou.
