Mám pocit že žili sme tu každý zvlášť
Už ani nemôžeme vrátiť čas
Už ma viac nebaví hrať sa na pár
Záver náš
Lám si hlavu nad tým čo máš naozaj rád
Priznávam pravdu ja už nechcem sa báť
Dávno už nie je len môj kamarát, som zbláznená
Stál sám, tvár mával nevinnú, keď klamal že s inými nespával
Rád dával nám nádej že som preňho pravá do klamstiev sa zamotával
Cháp som tá čo zvládne veľa ale pokiaľ veľa zrádzaš stále menej znamenáš
Z rán spálená bývala som časom zistila som že som znovuzrodená
Stále menej hovorov a správ
Stále viac iba lží a poloprávd
Stále sa viac okolo obzerám
A prestávam sa prekonávať
Výčitky mi nedali spávať
Nechápala som tu zmenu nálad
Bola to karma za ktorú si môžeš sám
Podvádzal si ma tajne ja už nečakám
Mám pocit že žili sme tu každý zvlášť
Už ani nemôžeme vrátiť čas
Už ma viac nebaví hrať sa na pár
Záver náš
Lám si hlavu nad tým čo máš naozaj rád
Priznávam pravdu ja už nechcem sa báť
Dávno už nie je len môj kamarát, som zbláznená
Prázdna kolonáda bytov je sám
Krásna fasáda vynovená
Plastové okná no mysľou je tam
Kde maľovala steny jeho vyvolená
Nikto z nás neváži si čo má
Pokiaľ to nestratí neprekoná
Učiť sa na chybách druhých poznám tuto vetu čo sa na nikoho nepodobá
Chráň si to vzácne nemrhaj tým čo máš
Bola tu mama otče náš
Vraj sneží a ja nemám šál
Blázni počasie ja mrznem kde som havaroval
Zapadli sme v záveji cestou na výlet plný nádejí v správach len zábery čáva ako ťa bozkáva keď ťa zachránil na pery ako si rada ako ťa odvádza do perín.
Sám tretí krát pýtaš sa jak sa mám
Nemá to význam cháp
Stáva sa to no prečo nám
Práve nám
Plán čo budem robiť keď nie pri tebe stáť
Znovu to zažiť s niekým ďalší krát
Ten plán nečaká kým sa spamätáš
Chápeš snáď
Mám pocit že žili sme tu každý zvlášť
Už ani nemôžeme vrátiť čas
Už ma viac nebaví hrať sa na pár
Záver náš
Lám si hlavu nad tým čo máš naozaj rád
Priznávam pravdu ja už nechcem sa báť
Dávno už nie je len môj kamarát, som zbláznená
