Fúkam dym,
Lebo nikto neni dokonalý,
Žijem s tým,
Každý deň užívam si tieto stavy,
Som otrokom pravdy, Prepáč,
Ak moje slová ublížili tvojmu egu,
Starí, neviem sa tváriť, že sme si blízky.
Vlastne ma nepoznáš aj keď sme spolu vyrastali.
Boli sme tím, mám pocit, že ty si ten čo hral sám za seba.
Život je hra, povedz mi kto si, hrám túto hru už teraz bez teba.
Časom sme menej spätý, časom už nie sme deti.
Fúkame dym no už nie tak jak predtým.
Každý kráča sám svojou cestou, ten náš plán, že navždy spolu,
veď len ty si poznal hĺbku mojich rán. Poznal ma z oboch strán, no to nestáva sa len nám. Ľudia sa menia aj keď nechceš, zariadil to osud sám.
Fúkam dym, sedíme za jedným stolom. Oprášim spomienky, nič nie je také jak bolo. Nemáme spoločnú reč, každým slovom mám pocit, že cesty sa rozišli skoro.
Boli sme malí a sľubovali veci, ževraj navždy a fakovali reči, že nás po škole odveje ten vietor, a každý svojou cestou no teraz už viem to. Každý deň spolu a smiali sa znovu a pili sme kolu a každý deň spolu no časom sme menili Jacka za kolu, a párty každý víkend, cigi a každý deň zážitkov kopec veď bolo to fajn. Spriaznené duše sa zmenili, ľudia čo nevedia prehodiť ani slov pár.
Každý kráča sám svojou cestou, ten náš plán, že navždy spolu, veď len ty si poznal hĺbku mojich rán. Poznal ma z oboch strán, no to nestáva sa len nám. Ľudia sa menia aj keď nechceš, zariadil to osud sám. (x2)
Fúkam dym, starosti bokom, úsmev na tvári dvadsať rokov,cez všetky slzy nikto nie je dokonalý, život nie je na to aby sme ho preplakali ale žili. Bolo to už dávno, spomienky máme, dnes už každý vlastnú hru hráme. Ubehlo niekoľko rokov už chápem, zmenil sa charakter spomínam stále.
Rob čo chceš, dokým dýchaš. Rob to ako to cítiš ako to vnímaš. Nevstávaj dokým snívaš. Pozor na to akú energiu prijímaš.
Každý kráča sám svojou cestou, ten náš plán, že navždy spolu, veď len ty si poznal hĺbku mojich rán. Poznal ma z oboch strán, no to nestáva sa len nám. Ľudia sa menia aj keď nechceš, zariadil to osud sám.
Ľudia prídu a odídu, z našich životov niekam tam, kde nájdu seba. Ani neviem prečo ti to vyčítam. Možno neprešiel ma zvyk, že v niekom dôveru už mám. Keď ju mám zrazu sa stratí, zas tú hru bez teba hrám.
