V diaľke za horami v tichu pod Tatrami vlasť moja domov blahý.
Rodný kút otčina tam na mňa spomína mať moja otec drahý.
Deň za dňom pomaly sa vymíňa kým poštár na dvere zaklope,
a z frontu v obálke tak ako v rozprávke prinesie list od syna.
Píšem ti mama zase s frontu list, bo k tebe od tiaľto nemôžem prísť,
posielam pozdrav domov z cudziny do rodnej gies i svojej otčiny.
Je večer slnko práve zapadá zrak môj i v tej diaľke teba hľadá.
Ťažko sa žije všade na svete nový svet rodí sa žiada obete,
verím však mama a ty tiež s nami žiť budeme ďalej pod Tatrami.
Moja milá mama denne doma sama k nebu len ruky spína.
S modlitbou na perách so slzami v očiach prosí za svojho syna.
Neplač mať príde čas i hodina vrátim sa ti z frontu jak hrdina,
z úsmevom na tvári celý svet zažiari vezmem ťa do náručia.
Píšem ti mama zase s frontu list, bo k tebe od tiaľto nemôžem prísť,
posielam pozdrav domov z cudziny do rodnej gies i svojej otčiny.
Je večer slnko práve zapadá zrak môj i v tej diaľke teba hľadá.
Ťažko sa žije všade na svete nový svet rodí sa žiada obete,
verím však mama a ty tiež s nami žiť budeme ďalej pod Tatrami.
