Tvár s tak dlhým nosom a pod jazykom had,
už chápem, že prečo ťa tu nikto nemá rád.
Ostré slová ako by si o stenu hádzal
a kamarátov si tak ako líška podvádzal.
Okom priamo od krta si sa vždy pozeral
a rezal si zbytočne skôr ako si meral.
Nikto z nás ten hnev na teba v sebe neskrýva,
jak sa do hory volá, tak sa z nej aj ozýva.
Čakáme na tú chvíľu, keď pocítiš odplatu,
na tie rany nenájdeš už nikdy žiadnu záplatu.
Potrebné je pripomenúť, čo si všetko mohol mať,
nemal si si sadnúť vtedy, keď mal si tu s nami stáť...
Falošne si vyšiel vpred a tak si krivo stál,
jamu pod sebou si si vlastnou vinou vykopal.
Nasral si si do huby a potom si to žral,
krivý hrb na svojom chrbte si už nevyrovnal.
Myslel si si, že pod lampou býva stále tma,
neskoro si sa prebudil z klamlivého sna.
Teraz keď máš v srdci hlien a maslo na hlave,
všetka budúcnosť ostáva v surovom stave.
Čakáme na tú chvíľu, keď pocítiš odplatu,
na tie rany nenájdeš už nikdy žiadnu záplatu.
Potrebné je pripomenúť, čo si všetko mohol mať,
nemal si si sadnúť vtedy, keď mal si tu s nami stáť...
Čakáme na tú chvíľu, keď pocítiš odplatu,
na tie rany nenájdeš už nikdy žiadnu záplatu.
Potrebné je pripomenúť, čo si všetko mohol mať,
nemal si si sadnúť vtedy, keď mal si tu s nami stáť...
