Alba s touto skladbou:
Baal,
keď sladko v lone matky driemal Baal
kus svojho neba na hlavou tam mal
už narodenie
to bol ale pád!
odtiaľ sem si chcel Baal to nebo vziať
pri prsníku Baal poznal čo je slasť
no nebo sa ho chcelo rýchlo striať
putiky či pôst to čo prislo bral
od lochu len krok často býval Baal
pod plotom musíš veľa rokov spať
a nezlomí ťa láska ani hlad
len nahotou sa vždy Baal prikrýval
veď čo si okrem nej sem na svet vzal?
hovoril si Baal každé ráno: fuj!
život je len slina tak ju chlapče žuj
poriadne ju žuj kým má chuť
a netráp sa tým ako nezdochnúť
do pohlavia žien sa zmestí aj pluk
hovoril si Baal a šuchol si svoj šuch
no a či je boh? to mu bolo fuk
dobrý alkohol zbavil ho tých múk!
zvlášť jeden slogan obľúbil si Baal
čo sa vždy detí preukrutne bál
nemusíš mať vždy iba silný úd
ak však vládnuť chceš
mocným údom buď!
Baal však mal aj iné heslá neheslá
na jazyk mu toto slina priniesla
obzri si
a vždy
ten svoj vlastný kal
je v ňom všetko čo si raz miloval
neresť je cnosť a cnosť je prázdne nič
len radšej všetko čo je dobré znič
svet sa má vraj vylepšovať zlým
hľa aký máme osoh z kyselín!
lepšia je špina ako čistota
Baal bol skrátka zvláštna odroda
keď mu to kikslo hrdo vypäl hruď
len nech si pľujú ďalej pyšný buď!
Baal vedel že supy ho raz zožerú
a preto usporiadal im večeru
skúmal a pátral a bol srašna rád
že práve supy jeho budú žrať
tak Baala viedla vždy jasná necesta
a smola bola družka a nevesta
nebál sa Baal však nikdy ďalších dní
veď vedel že ho vedú len do tmy
no na druhý svet si niečo vzal aj Baal
dávne nebo ktoré pri sebe vždy mal
v tých očiach plných odvrátených hviezd
sa rozhodol ho na druhý svet niesť
keď napokon už Baal v čiernej zemi zhnil
takže nemohol ho nájsť už žiaden rýľ
raz ráno svoje mladé nebo vzal
a nad zemou ho modré rozvešal
