Alba s touto skladbou:
Mikstejp Voljum Van,
Každý chce byť sebe pánom, nebyť zamknutý na zámok,
vždy mať vymedzený nárok, na svoj vlastný, prostý názor.
Zaplavuje ho však amok, keď má riešiť iných právosť,
sebectvo zaplavilo svet, stáva sa novodobou zbraňou.
A predo mňou je neznámo, tvorené množstvom otázok,
odpoveďou je, že sa mám stať, len jednou z bábok.
Ktoré iba kývu hlavou, neriešia, že čo je pravdou,
mám právo myslieť sám, aj ty máš ten nárok.
Čo tak decká nevinné, v deckom domove,
matky s deckami čo zažívajú domáce násilie.
Nepomáha modlenie, prosebné ak myslíš, že pomôže,
spýtaj sa otca čo stratil decko po autonehode.
Veľa nevinných skončilo v base,
dôkaz toho, že život je príjemný ak do očí kase.
Ludia okrádajú ludí, žijú z ruky do huby,
a bič na strane zla vypadá jak jediný únik.
Už ma z toho napína, faloš preklínam,
stráca to význam, všade je len pýcha.
Za seba len dýchaš, podstata uniká,
lyrika sa žmyká, lóve sú ???.
Sebecká psychika, taktika nedýchať,
neriešiť, nepitvať, čo sa ich netýka.
Netykať s tými čo pomoc chcú pýtať,
svet ??? brácho na to musíš aj ty zvykať.
Faloš, sebectvo, klamstvo, nevera,
ludia neriešia, ak sa o nich nejedná.
Skús to zmeniť, začni sa meniť,
skús pomáhať, nie len v povahách neveriť.
Svet zajtrajška máš brácho v rukách len ty,
konaj tak aby si ostatných nemal na svedomí.
Vždy
Mám svoj vlastný názor aj ty máš svoj vlastný názor,
jeden na názoroch stavia, druhý je ku iným gádžo.
Buzerantom, ktorí mali všetko majú zrazu málo,
no a tí čo stokovali, že rozbohatlíkom žrádlo.
Veď život má dve strany, názorovú rozmanitosť,
a ty poznáš pravú tvár života, zväčša je to krutosť.
Nevymýšľam k*k*tiny takto je to tuto,
je to sídliskový život, mnohých ľudí mi je ľúto.
Ale každý si je strojcom šťastia ide o názor,
aj tak nešťastie je, keď vieš, že zomrieš na nádor.
Aj tak nešťastie je, keď si ženou týranou,
nešťastný život v stoke smrť všetkým tyranom.
Ide o to k*k*t, musíš to pochopiť,
život Ťa nebaví, nemá kdo pochváliť.
Život je p*ča, nedáva popály,
no mohol si to zmeniť, keď si ešte bol malý.
Keď pozerám sa na svet, čo som mohol a čo možem,
napadne mi, že som k*k*t jako každý pôjdem pod zem.
V zemi bude zúčtovanie, všetko sa vráti dvakrát,
za svoje hlúpe činy, som ochotný skapať.
Ale môj život je vlak, ktorý musí naspäť na trať,
aby si niečo dosiahol tak musíš proste makať.
