Alba s touto skladbou:
Iný svet!,
Ukáž mi svet bez ľudí, svet bez sveta, svet bez svetla, svet bezo mňa, svet bez teba.
Nechcem zažiť to nikdy, prosím povedz mi, prečo ľudia na tom svete sú tak zlovestní.
Nevážime si, čo máme, kým s nami nebude amen.
Každý deň nový námet, ako zničiť svet, ako zničiť si zdravie, kde je úrazu kameň, každý len kradne a chradne, nie je to zvláštne?
Cítim chlad, cítim ľudskú chladnokrvnosť. V mori umierajú zvieratá, no zisky majú prednosť?
Zbúrajme tú pevnosť, preč s ňou, keď chceme žiť ďalej, nemyslime na dnešok.
Po vás prídu ďalšie generácie nových ľudí, kým sa to nenaučia, nikto ich nezobudí.
Nehľadajme únik, hľadajme cestu!
Cesta je smer, pre budúcnosť lepšiu.
REF: Tak netrvá to večne, to miesto zhorí, zhorí
Svet, ktorý žijem dnes nie, dnes nie
Tak netrvá to večne, to ticho bolí, bolí
Možno sa blíži, uvidíš sám.
Pozerám na ten čas a rozfúkavam popol.
Svet sa nám mení cez oči, sa pýtam koľko?
Koľko ciest musím prejsť, než sa poberiem preč.
Viem, netrvá to večne.
Pre mňa koniec sveta nepočuť viac hudbu, ľudí, ktorých nechcem, ťahajú ma ku dnu.
Sú časy, ktoré nechcem zažiť znova,neľutujem, ale smola, že som bola, kde som bola.
Ale viem, nevrátim to späť, čas ide dopredu a ja už nepočujem smiech.
Nechcem sa pýtať, čo má prísť, to príde.
Možno nie dnes, zajtra, ale na budúci víkend.
Sny sú tak ďaleko, vidím ich každý deň. Bojím sa najviac toho, že sa na mňa nepozre, že som ďalej iba tieň, možno sa mýlim, ale nechcem zažiť koniec ešte nie...
REF.
Netrvá to všetko večne, raz povolí zovretie päste z pravý zprava direkt zľava, tu to skončí nekonečne.
Všetky hádky, ktoré boli ostanú a budú iba ako fotka bez obrazu, čo minulosť pripomína. Odopne sa každý primát, odopne sa z pŕs a pľúc, vypne prívod kyslíka, kým viečka chladom ochabnú.
Zoberie nás všetkých hurikán väčší ako Catarina, skleníkový efekt hlavy stína ako gilotína.
Robíme, aby sme mohli žrať, žereme, aby sme mohli žiť, žijeme, aby sme mohli piť, pijeme, aby sme mohli zhniť. Nechcem byť skeptický prorok, neviem čo bude tu o rok, či môj pohľad bude taký ako vidím dneska pochop.
Žarty bokom, dnes má realita tvár jak pantomíma.
Za chvíľu nebude, kde v betóne hľadať synonymá.
Už nie som dieťa, myslím na tých, čo tu budú po mne, ďakujem za každý moment, nebudem tu večne.
REF.
