2c8a
Psi
Musíš byť pomätený a trieť riadnu biedu
I v spánku musíš byť stále v strehu
A ak vyrazíš do ulíc
Musíš byť schopný zohnať ľahkú korisť
Aj s očami zavretými
A potom potichu odísť
Nepozorovane po vetre
A bez rozmýšľania zaútočiť vo vhodnej chvíli
A za chvíľu na to musíš opäť vyzerať výborne
Uznávať poriadok a potriasať si ruky povinne
Istý pohľad v očiach mať a úsmev ochotný
Ľudia ktorým klameš si ťa musia vážiť
A akonáhle sa ti obrátia chrbtom
Máš šancu ihneď im tam dýku vraziť
Musíš sa stále po očku obzerať cez rameno
Vieš že čím si starší tak to je stále ťažšie
A ťažšie a ťažšie
A nakoniec sa zbalíš a odtiahneš kade ľahšie
Strčíš hlavu do piesku
Zase ďalší starec zlomený
Úplne sám a rakovinou skolený
A keď stratíš kontrolu
Akú si zasial takú zožneš úrodu
A ako v tebe strach narastá
Zlá krv tuhne a stáva sa kameňom
A je príliš neskoro zbaviť sa záťaže
Ktorú si si obvykle nevšímal
Tak šťastnú cestu, na púti ku dnu budeš úplne sám
Ťahaný dolu vlastným bremenom
Musím priznať že som trochu zmätený
Niekedy mi to pripadá ako keby ma ovládali
Musím striasť zo seba malátnosť a zostať bdelý
Ak stratím pod nohami pôdu
Ako potom nájdem cestu z tohoto bludiska na slobodu?
Hluchý, nemý a slepý, ty sa stále pretvaruješ
Že sa bez každého zaobídeš
A že skutočný priateľ je len v rozprávkach
A zdá sa ti že jediné čo by bolo treba urobiť
Je stanoviť kto vyhráva
A všetko pod slnkom sú už dávno známe veci
A v hĺbke srdca veríš že vrahmi sú všetci
Kto sa narodil v dome plnom bolesti
Kto bol vycvičený na priaznivcov nepľuvať
Kto bol pod velením iných celkom rád
Kto bol svojimi cvičiteľmi zlomený
Kto bol držaný reťazou na obojku
Kto bol stále po chrbte hladený
Kto sa vykašľal na svorku
Kto bol iba cudzincom vo svojom dome
Kto bol nakoniec zrazený ku zemi
Koho našli mŕtveho pri telefóne
Kto bol vlastným bremenom zmorený
