Alba s touto skladbou:
Pokoj vám,
Kedy zasa nastane raj
a zelenozlaté leto v našej záhrade?
Mesto je z diaľky ako rozžeravený kov,
po ktorom lezú mravci.
Uháňam preč.
Niekde v hĺbke hlavy počujem prastarý tón dôvery.
Možno, keď sa vrátim,
nebude sa svet zdať ako tyranský cirkus
a chlieb nebude voňať krvou.
Zabite falošných prorokov,
ktorí vypúšťajú z úst jablká a hadov!
Nechcem už vidieť šedivovlasé dieťa.
Nech to, čo je rýdze, opäť dostane svoje Žezlo.
Nech sú králi a princezny!
Pomaly umierame všetci od zúfalstva.
Treba pozbierať posledné iskričky nádeje.
V čiernej veži smutné hodiny.
V tieni leží malý mŕtvy vták.
Ktosi beží hlavou do steny.
Moje srdce bije naopak.
Vraciam sa z cesty, nenašiel som kvet.
Domov nesiem len kyticu rán.
Blúdil som pre teba, prehľadal som svet.
Miesto teba stretám kŕdeľ vrán.
V tvojom okne biele záclony,
črepy slnka ležia na zemi.
Dáš si chladný kryštál' do spony.
Môj pohľad zas bude zasnený.
Vraciam sa z cesty, nenašiel som kvet.
Domov nesiem len kyticu rán.
Blúdil som pre teba, prehľadal som svet
Miesto teba stretám kŕdeľ vrán.
V tieni leží malý mŕtvy vták...
