Alba s touto skladbou:
1234,
Keď padá dážď, skúšam sa pohnúť niekam,
Chvíľu cítim strach, aj vôňa mizne hneď v tmách,
Sama neviem, kde som kto je a čo je v nás,
Ticho také, že sen je moc a strach je had,
Nechcem cítiť už viac tú vec, čo volá,
Preto vyhnúť sa skôr, než smútok schová ťa...
Keď padá dážď, keď padá dážď...
Utiekli sme z raja, utiekli sme z raja
Utiekli sme z raja, utiekli sme z raja
Už nechcem cítiť túto vec, už neviem vidieť to čo chcem
už neviem vidieť to čo chceš, len tak sa hrať a stým čo mám
Ja budem stále s tým čo mám, Ja budem stále s tým čo mám
Už nechceš cítiť túto vec, už neviem vidieť to čo chcem
Keď padá dážď, keď padá dážď...
Utiekli sme z raja, aby bolo za čím smútiť,
Všetkých nás tá cesta spája, stále sme len, sme len ľudia,
Takže útek, útek z raja, takže útek z raja,
Aby bolo za čím smútiť, aby bolo za čím smútiť...
