Keď od rána Ti celý svet k zemi padá
a úzkosť si Ťa stále všade hľadá.
Keď láska sa z Tvojej blízkosti kdesi stráca,
Ty poznáš len slovo samota a práca.
Keď nepoznáš čo je pokoj a láska,
nikto Ťa nepritúli a nepoláska.
Keď Tvoje ústa po živej vode prahnú,
a ruky Tvoje zrazu na veci krásne nedosiahnu.
Keď na kvet, ktorý voňať chceš,
cez tŕnistý plot naň nedosiahneš.
Keď nezdajú sa Ti skutky čisté a jasné,
tak ver, že túžiš po ozajstnej láske.
Ver, že láska Ťa vždy ochráni,
že schová všetky Tvoje starosti
do svojich dlani.
Ver, že každý problém sa dvoma rozdelí,
a samota sa rázom všade naokolo vytratí.
Ver, že sa Ti úsmev do tváre znova vráti,
že to čo Ti chýba, je dotyk, ktorý Ťa precíti.
Ver, že nebudeš už roniť slzy,
a šťastie aj tebe otvorí svoje tajné brány.
Ver, že láske sa nik neubráni,
ona ti vloží šťastie do vlastných dlaní.
Ver, že pozbieraš z neba popadané hviezdy,
keď budeš mať lásku blízko seba navždy.
