AmiDym stelie sa poľom, znie spev zo vše
C, Gtkých strán,
Koňom do kro
Amiku líha si p
Dmišeničný lán.
AmiPoľni
2b8b
Amice vreštia a rachot
C, G na bubon,
Vojsko
Amikráľovské náhli s
Dmia pod hrad
Ami, G, Ami Chinon.
Tam truhlice plné, v nich zlato, perly, zbroj;
Hradba mohutná vyzýva na krutý boj.
Zástava vzpurná len vej nad arkierom,
Hlásaj: „Bez boja nevzdá sa pevnosť Chinon!“
„Vpred, rytieri smelí!“ – herold zavolal,
šíkom do čela stavia sa udatný kráľ
a v blyšťavej zbroji sa ženú útokom,
veria do tmy, že dobijú ten hrad Chinon.
Mrak šípov vznáša sa sťa dravec nad vojskom;
Koľkí po smrť dnes prišli si pod hrad Chinon?
Výkriky prehlušia aj kráľovskí ston,
Vládca strelu si odnáša pod pancierom.
Topory búšia, hnev rúca hradný val
Hor` sa, rytieri, pod hradom zomiera kráľ!
Dym stúpa z ruín a strmým útesom,
Vlečú v reťaziach obrancov hradu Chinon.
„Vrav, kam si dal poklady, zradný senechal?“
- z lôžka smrtného pýta sa ranený kráľ.
Muž spútaný odvetí s krutým úsmevom:
„Nikdy nebolo pokladov v hrade Chinon!“
Kráľ vyriekol ortieľ a s mečom vchádza kat.
„Načo, senechal, bránil si bezcenný hrad?!“
Hrdosť však necúvne pred popraviskom:
„Vedzte, bránil som legendu hradu Chinon!“
Tak pominie bohatstvo, sláva je len klam,
Iba legenda ostáva pokoleniam.
A hoc` život prináša ústrky a skon,
Tajne každý z nás v srdci má svoj hrad Chinon!
