Dnes ráno som Ti volala,
Chcela som sa len jednoducho spýtať, ako sa darí
a čo robíš.
Ihneď som si všimla, že nie si sám.
Tak komicky si so mnou rozprával.
To bolo niečo nové, myslela som, že zomriem.
Bolo to úplne jasné - niekto tam ležal vedľa Teba.
A teraz si preč, viac neprídeš.
A byť priateľmi nám padne za ťažko
Čo iné, čo môžem robiť...
Mám Ti ísť z cesty,
a teraz si preč.
Ja neviem, je to snáď môj dlh.
Prajem si - aby som na Teba mohla konečne zabudnúť.
My obaja sme chceli byť vždy spolu.
Predsa ešte pred pár týždňami sme si rozprávali.
Akosi to viac nejde.
To chce utekať bez boja a žiarlivosti.
Chceli sme byť praví priatelia.
Cítim sa ale tak zabudnutá.
Lebo pred rokmi ostalo nazvyš len málo.
Vždy Ťa budem tak ľúbiť.
A teraz si preč, viac neprídeš.
A byť priateľmi nám padne za ťažko
Čo iné, čo môžem robiť...
Mám Ti ísť z cesty,
a teraz si preč.
Ja neviem, je to snáď môj dlh.
Prajem si - aby som na Teba mohla konečne zabudnúť.
Keď sa niekedy opäť uvidíme.
Môžme snáď byť spolu.
Na novú cestu sa vydať, vydať sa...
A teraz si preč, viac neprídeš.
A byť priateľmi nám padne za ťažko
Čo iné, čo môžem robiť...
Mám Ti ísť z cesty,
a teraz si preč.
Ja neviem, je to snáď môj dlh.
Prajem si - aby som na Teba mohla konečne zabudnúť.
Prajem si - aby som na Teba mohla konečne zabudnúť...
