Alba s touto skladbou:
Myslíš na to , na čo ja?,
Johanka tak zostarla na konci jesene,
blúdi mestom – spomienky má celkom zotmené.
Pokrikujú: blúdivá, veď zabudla kde býva.
Johanka vždy mala toľko detí a kde sú?,
keď sa pýta na ulici na svoju adresu ?
Kto ju vráti domov späť ?
Ľudia vedia nevidieť.
Johanka poď sem, ja ťa domov odvediem,
Johanka poď pomaly, spolu by sme nájsť mali ,
kde to miesto je? kto to vie ?
Kde sme opustili seba samých.
V každej bráne ticho ťahá listy zo schránky.
Lúšti vety v tajnej reči milencov až kým,
uverí tomu sama, že tak kúsok z lásky má.
Prisadá si v kaviarni po stole rozkladá,
hádanky so zápalkami a ty musíš hádať.
Kto ju vráti domov späť ?
Ľudia vedia nevidieť.
Johanka poď sem, ja ťa domov odvediem,
Johanka poď pomaly, spolu by sme nájsť mali ,
kde to miesto je? kto to vie ?
Kde sme opustili seba samých.
Johankine deti nechcú vedieť čo je s ňou .
Leží tu, kde každá posteľ stoná svojou bolesťou.
Keby stať už vládala, nikam ísť by nemala.
Johanka poď sem, ja ťa domov odvediem,
Johanka poď pomaly, spolu by sme nájsť mali ,
kde to miesto je? kto to vie ?
Kde sme opustili seba samých.
Kto nás vrátí domov späť ?
Ľudia vedia nevidieť.
Kto nás vrátí domov späť ?
Ľudia vedia nevidieť.
Johanka, Johanka, Johanka.
