Myslím, že tak jak všetci nie sú svätci a ja tiež ľutujem veci,
ktoré podpálil som jak plameň na svieci a prišiel som o veci,
som nostalgicky od veci a plačem ti na pleci,
že sme jak malé dzeci a čudujem sa,
že nás rozdelili hlúpe kecy a prečo si viac neveríme,
dobrí či zlí sme nahádzaný v jednom vreci hlupáci, pokrytci , sebci.
No keď otvorím oči, zisťujem že ty tu nie si no tak povedz mi,
že kde si prečo to není jak kedysi,
obaja sme si na gebule naložili dissy,
ja som ti odpustil no ty mne nie som si ístý ,
a prinútit ťa odpustiť mi nie je v mojej moci,
a tak často nespím v noci a pritom roním slzy hoci dobre viem,
že nič to nevyrieši nie je už pomoci,
že nie sme ani nebudeme už tí dvaja cvoci (jop) ,
nie jedno priateľstvo končí,
kvôli tomu každú noc idú mi slzy do očí a čo ( a čo),
vo svete to tak chodí je to dokonalá výhovorka,
ktorá sa nám hodí asi sme blbí na to aby sme pochopili,
že život je krátky na to aby sme nenávideli tak sa rozpadajú vzťahy,
lebo sme sa naučili pokazené zahodiť nie aby sme to opravili,
a pálime tie mosty, ktoré spájajú nám cesty za tieto naše chyby dávame si sami tresty ideme do prestrelky bez nepriestrelnej vesty,
prepadáme ako v škole samé chybne testy,
nepoznám človeka, ktorý nechybuje sme predsa len omylní ľudia,
toto to vysvetľuje tak to to je a keď že ani toto nás neospravedlňuje,
neuverím človeku čo tvrdi že nič neľutuje,
ja som spôsobil som mnoho slz, polámal som mnoho sŕdc,
tak odpustiť mi prosím skus tak,
preto teraz za tým mikrofónom chcem povedať iba prepáč nechcem dávať zbohom .
