Alba s touto skladbou:
Závet,
Mugis - Zlatý Lístok (+Momo)
Ján Kráľ, Silvia Dimitrovova, Boris Boho – choďte už do piče s tým!
Alexandra Kunová, Roman Grigely..
Yeah kámo!
Jedno tu ráno v meste, budí ma zlý sen,
vonku prší, cítiť premočenú zem,
auto s megafónom jazdí, oznamuje zoznam mien,
zlatý lístok majú vyzdvihnúť si na pol noc,
ozbrojené autá jazdia tam a sem,
stereotyp každý jeden zamračený deň,
ďakujem, som vďačný, aj keď nikto nejde na pomoc,
stánok pre čakateľov nám dajú obed hen.
Nikto nevie ako získať zlatý lístok,
reklamy nám hovoria, že sme už k nemu blízko,
odchádzajú šťastlivci, no nepočuť výskot,
aj tak je to tu jediný odlesk istôt,
no práve, (no práve)! Nikto nevie, kto je v práve,
máme iba jeden cieľ a jeden zámer,
temné mesto čaká na to, že to môže vyjsť,
každé ráno môže prísť ten náš čas a s ním ..
Zbohom vám, zbohom už mám zlatý lístok,
zbohom vám, zdravím z nezdolaných výšok,
čakal som na to celý život, už to držím – ha ha!
Teraz sa vám vysmejem do papúľ všetkým ja!
Zbohom vám, zbohom už mám zlatý lístok,
zbohom vám, zdravím z pozlátených výšok,
čakal som na to celý život, už to držím – ha ha!
Teraz sa vám vysmejem do papúľ všetkým ja sám!
Ráno z megafónov hlásia zlaté lístky,
slizký hlas svojím tónom prská iskry,
v meste nerátame čas už dlhé veky,
ten vysnívaný svet snáď existuje iba v mysli,
bahenné rieky pretekajú naprieč skrz,
vstup do mesta je len jeden obrovitý sklz,
nikto nechce priznať, že domov je ruina,
za pravdou vyrobenou, umelou, preteká veľa sĺz.
Za továrenským blkom žije jedna žena,
učí o tom ako šťastný byť a pri tom nemať,
nikto nechce prijať to čo už je, tak jebať,
jediná viera je ten pokurvený lístok chcem mať!
Chcem mať! Aj tak nikto nevie kam nás predá,
myslím akurát do piče, hovorím to nerád,
čakáme na niečo, čo vyrobí pre nás to kvantum,
zabudli sme žiť, čakáme na zlatý dátum.
Zbohom vám, zbohom už mám zlatý lístok,
zbohom vám, zdravím z nezdolaných výšok,
čakal som na to celý život, už to držím – ha ha!
Teraz sa vám vysmejem do papúľ všetkým ja!
Zbohom vám, zbohom už mám zlatý lístok,
zbohom vám, zdravím z pozlátených výšok,
čakal som na to celý život, už to držím – ha ha!
Teraz sa vám vysmejem do papúľ všetkým ja sám!
Stoja čierne zástavy, stoja čierne mračná,
domy chátrajú a rastie špina zašlá,
človek jak šváb, zabudol, že čo má,
čo máš rád, čo si už nepamätáš rád,
kam zašla tá doba, že je chladná jak pažba,
bašta je pripravená, prebehla vražda,
balón na oblohe vysväcuje zlatý lístok, kukaj tam,
to spúšťa všetky farby na ňom chladná voda z dažďa.
Ľudia veria, že len takto si tú cestu razia,
raz pochopia, že tam takto vlastne nedorazia,
a keď charakter sa zmení už na vodu z hajzla,
malá bude, aby schovali sa, tá ich špajza.
Nie som sudca, som len pozorovateľ,
verím v toho, kto tomu nenaletel,
zlatý lístok žije v nás, netreba na to čas,
len to rozpoznať a vždycky to vycítiť na meter.
Zbohom vám, zbohom už mám zlatý lístok,
zbohom vám, zdravím z nezdolaných výšok,
čakal som na to celý život, už to držím – ha ha!
Teraz sa vám vysmejem do papúľ všetkým ja!
Zbohom vám, zbohom už mám zlatý lístok,
zbohom vám, zdravím z pozlátených výšok,
čakal som na to celý život, už to držím – ha ha!
Teraz sa vám vysmejem do papúľ všetkým ja sám!