Alba s touto skladbou:
PARFEM,
Archanjel 7. Mugis.
Pre všeckých čo veria na zajtra.
Zástava zvesená, fúka len vietor,
nekričím o pomoc a furt verím že niekto,
počuje nahlas ticho to čo teraz hovorím,
všetko čo bolo dnes raz dúfam prebolí.
Nechcem už poznať že čo ten pocit znamená,
zakopnúť o život a padnúť až na kolená,
všade sú okolo len tváre ako zámená,
koleso života už zas na sile naberá.
Nechcem sa pýtať a už ani poznať odpoveď,
slová sú zbytočné, tak ako čokoľvek,
čakám len na kameň kedy už na zem dopadne,
narazí do betóna slnko znova zapadne.
Mám srdce na papieri, tak vravia kavalieri,
keď dni sú také že by plakali aj archanjeli,
pálim ten papier horí jako moja modlitba,
slová sa topia v dyme drž mi ruku topím sa!
Aj keď to dneska vyzerá že padneme a ne vstaneme, ja neverím že to bude vždy. Verím že príde zajtra a my znova povstaneme silnejší a vnútri slobodní!
Aj keď to bolí a dnes nevyzerá vôbec na to že budeme ešte znova žiť, (znova žiť!). Verím na zajtra lebo to mi dáva energiu nádej v to že sa mi splnia sny.
Nechcem už počuť, že čo ten dnešok znamenal,
chcem iba v tichosti už zhasnúť ten plameň - a,
zatvoriť oči, zabudnúť na všetko,
spomienky slzavé už zas premeniť na piesok.
Nechcem už myslieť a - snažiť sa pochopiť,
že kde sa stala chyba a aké boli dôvody,
na jeden nádych sa tu tmu ponoriť do vody,
vydýchnuť zhlboka a byť zas opäť slobodný!
Príde aj nový deň aj keď ma dneska zaklial,
verím že šípy ktoré letia ma nezrania,
spánok čo dusil ma ma opäť zase prebere,
a viera vomne bude znova silná ako reverend.
Čakám na zajtra, veď nejsú furt len súmraky,
dneska som padol ale život je už raz taký,
zajtra vstanem lebo verím sám na zázraky,
nový deň príde a s tmou odídu aj oblaky.
Aj tak (Aj tak), verím - že príde deň, (že príde deň) keď budeme štastní, (budeme štastní - budeme štastní, navždy slobodní!). Verím že príde dnes (že príde dnes), hneď jak zaspím - zaspím (zaspím) - zaspím (zaspím), zajtra slobodný!
Jak posledná slza kvapka po kvapke už padá domňa
prosím jak o amnézie včerajšok už nechcem poznať,
nech ma vedie prítomnosť a nech ma vedú moje slová,
nech ma vedie tento moment, zajtra sa chcem odlišovať.
Miliónkrát prosil som a miliónkrát budem ešte,
nech ma drží kúsok štastia pevne ako živé kliešte,
do zeme - kotníky mám zatlačené, ostávajú šlapaje,
rukopis je špecifický, z nábojov je páperie.
Aj keď to dneska vyzerá že padneme a nevstaneme, ja neverím že to bude vždy! Verím že príde zajtra a my znova povstaneme silnejší a vnútri slobodní!
Aj keď to bolí a dnes nevyzerá vôbec na to že budeme ešte znova žiť, (znova žiť!). Verím na zajtra lebo to mi dáva energiu nádej v to že sa mi splnia sny.
