D7, DNa zastávke tŕpne mi aj ucho,
či ma vôbec zoberie a kožu zo mňa zoderie
a
Gpotom vypľuje a potom vypľuje.
Každé ráno len tie isté
Dtváre:
„
AVčera som si vystrihla
Gpodľa Burdy kabátik
Da celkom
Anovučičké
Dšaty“.
Už sa blíži, otvoria sa dvere,
dovnútra som vnesený, nikto nie je vznešený
ba opak pravdou je, ba opak pravdou je.
Nesiahajte mi na také miesta,
„Vy jeden hulvát škaredý, vyhodím vás zo dverí,
na to je poludňajšia siesta“.
®:
DAko to s nami, ako to jazdíš,
Gty, ty, ty, ty, ty jeden
Acvok.
„
DKeď sa vám nelúbi, tak počas jazdy,
Gmóžem si zložit ruky v
A
2895
bok“.
DPomaličky blížime sa k práci,
nikto sa už nedrží, nemusí a vydrží
povoľujú vrecká, povoľujú vrecká,
pätnásť miliónov je hádam dosť,
včera večer na Pešti, dávali tam neresti
a u nás seriál pre radosť.
®: (a pôjdeme kade ľahšie)
D7Vy, vy jedno zvieratko, dáš tú ruku preč!
ahoj, Oli si tu sama? – Ta ne?
Revízia cestovných rízkov.
ak stojíte, držte ma.
Uvoľnite miesto mladším.
F, ADDoraziť sme dorazili všetci,
jeden s novým monoklom, druhá s očkom pod sukňou
a tretí bez kufra, a tretí bez kufra.
Do práce sme vysmiaty a svieži.
„Ráno plné radostí, problémov a blbostí,
každý deň prežívame sami“.
GKde pak ty metro hnízdo máš?