Alba s touto skladbou:
Minutes To Midnight,
33d5
Zapni môj mikrofón hlasnejšie, musím niečo povedať.
Povrchne kráčamš bokom keď my prichádzame.
Cítiť to na tvojej hrudi, tá sa výslovne nafúkne.
Ľudia na tej ulici, prepadajú panike a začínajú bežať.
Slová stratená na stránke listu dokončené prichádzajú.
Skoč do mojej mysle, ja privolám ten rým ktorý skladám.
Ja liečim tú slepotu, ja sľubujem že nechám slnko vnútri.
Chorý s temných spôsobou ktorými pochodujeme do toho bubnovania.
Skočíme keď nám oni povedie že oni chcú vidieť skok.
Je*** to, ja chcem vidieť neaké zopnuté päste.
Ja som stratil niečo, väzmi si späť čo je tvoje.
Vravím niečo čo ty vieš oni na teba zato mohli zaútočiť.
Pretože som chorý s toho že som posudzovaný ako som bol predtým.
Akoby som bol hlupák ktorý nestojí za nič.
Akoby táto vojna bola fakt len ďalšou známkou vojny.
Akoby to neslúžilo na obohatenia a zanechanie chudoby.
Akoby oni ti rozumeli tam na konci stíhačky.
Keď ty nemôžeš dostať benzín do tvojho tanku.
Týto vyje***ci sa smejú cestou do tej banky.
A inkasujú ich šeky, žiadajú ťa.
Aby si mal súcite a neaký rešpekt.
Pre neakého vodcu obyčajne nervózneho.
Koktanie a mrmlanie za opakovanie nočných správ.
Ostatná časť sveta pozerá na konci dňa.
V obývačke, smiech, akože, čo to on povedal?
Amen... Amen... Amen... Amen... Amen...
V mojej obývačke, pozerám, ale ja sa nesmejem.
Pretože keď príde napätie, ja viem čo sa môže stať.
Ten svet je chladný a odvážny muž robí opatrenie.
Musí reagovať alebo bude odviaty k zlomom.
Desať rokov starý a niečo čo sa dá vidieť.
Je ďalšie dieťa v mojom veku zdrogované pod džípom.
Unesené pod vplyvom a neskôr nájdené pod stromom.
Ja sa čudujem či on uvažoval, že ďalšie môžem byť ja.
Vidíš? Tý vojaci čo sú dnes preč.
Táto kefka ten prach s nepriestrelnými vestami preč.
Je to ironické, v časoch ako tento sa modlíš.
Ale neaká bomba rozprášila tú mešitu práve včera.
Sú tu bomby na autobusoch, bicykloch, cestách.
Na tvojom trhu, v tvojich obchodoch, v tvojom oblečení.
Môj otec mal veľký strach, ja viem.
Ale dosť hrdosti v sebe aby ho neukázal.
Môj brat mal neakú knihu ktorú by držal s hrdosťou.
Neakú malú, červený obal zo zlomeným chrbátom.
V zadu, on ručne napísal dnu neaký citát.
"Keď bohatý vedie vojnu, je tým chudákom ktorý zomiera."
Medzitým, ich vodca iba rozpráva stále ďalej.
Koktanie a mrmlanie za opakovanie nočných správ.
Ostatná časť sveta pozerá na konci dňa.
Obaja vystrašení a nahnevaní, akože, "čo to on povedal?"
Amen... Amen... Amen... Amen... Amen...
S rukami sa držal vysoko na neby tak modrom.
Ako ten oceán ktorý sa otvára aby ťa zhltol.
S rukami sa držal vysoko na neby tak modrom.
Ako ten oceán ktorý sa otvára aby ťa zhltol.
S rukami sa držal vysoko na neby tak modrom.
Ako ten oceán ktorý sa otvára aby ťa zhltol.
S rukami sa držal vysoko na neby tak modrom.
Ako ten oceán ktorý sa otvára aby ťa zhltol.
