Alba s touto skladbou:
NEzabudnuté veci,
Si ako droga, ktorá ovláda mi telo,
z celej duše ťa nenávidím, ale chcem byť s tebou.
A tak zavieram oči a vraciam sa späť,
bože, na takéto starosti fakt nemám vek.
Oslovujem tonu ludí, nedokážem teba,
chvíľu som bol tide, ale zničila ma viera.
Jediné čo ostalo mi, ostala mi stena,
môj poklad je láska, ale postupne umiera.
Vôbec ani nevieš, čo stojí táto báseň,
preplakané noci a na srdci veľký kameň.
Možno, že už to tak neni, možno, že už som sa zmenil,
možno som jak ostatný, možno som si primoc veril.
Jedno je však isté, že si tu a stále pri mne,
aj keď sa ťa nedotýkam nikdy neodídeš.
V mojom svete, dievča, ty ostaneš stále,
no v reálnom bez teba ja postupne zošaliem.
Nedá sa zabudnúť na tie naše chvíle,
ako sa môže dotyk oddialiť na míle?
Čo je voľnosť a pád s tebou zažívať to rád,
ale takto sa to nedá, musím ťa pri sebe mať.
Ja ťa milujem stále a nedokážem prestať,
prečo teda ku tebe nevedie žiadna cesta? (Cesta?)
Bezfarebný svet bez teba pripomína jeseň,
tak vyfarbi ho prosím a vypočuj si pieseň.
Opäť hlavná postava si, to sa mi nemení
a odkedy ťa poznám, nepoznám iné ženy.
Cítim sa tak sám a je to na mne vidieť
ani závistlivci mi už nemajú čo závidieť.
Zrejme by to nevydržal ani jeden z nich
tento čas, ktorý trávim tak osamelo, dík.
Keby som ťa videl s iným, to by bola rana,
listujem si v pameti, no neviem, ktorá strana.
Si tá pravá čo to hrala alebo sa zabávala?
To sa pýtam dookola, kto mi povie v čom je vada?
Asi nik všetko mlčí a končí moja spoveď,
za chvílu, ktorá bola, ja platím velkú obeť.
Som zmierený? Nie, ale čo mám teda robiť?
Ostáva mi nadovšetko svoj život si dožiť.
Nedá sa zabudnúť na tie naše chvíle,
ako sa môže dotyk oddialiť na míle?
Čo je voľnosť a pád s tebou zažívať to rád,
ale takto sa to nedá, musím ťa pri sebe mať.
Ja ťa milujem stále a nedokážem prestať,
prečo teda ku tebe nevedie žiadna cesta? (Cesta?)
Viem, že túto pieseň si pustíš asi sto krát,
budeš uvažovať či má s tebou súvislosť ten podklad.
Ale tak to veru neni, to ti nikto neuverí,
že si ako anjel, ktorý zradil všetko, čo mu veril.
Teraz je už neskoro plakať nad tým všetkým,
lebo čo sa vtedy stalo, a že kvôli tomu nespím,
to môže vravieť každý, ale cítiť iba jeden,
koho sa tá pieseň týka, tomu nerozumiem, neviem,
či je naozaj taká, akou sa tvárila pred rokom,
neskutočne milá vo mne spôsobuje nepokoj.
Padám ako do vody, no odrazí ma stena,
nemohol som čakať, po tom všetkom to zapredá.
Môžem napísať aj knihu o tom, čo sa vtedy stalo,
o tom ako sa to všetko dievča, všetko iba hralo.
No nebudem ti ubližovať, nie som ako ty,
táto pieseň je náplasť na pocit samoty.
Nedá sa zabudnúť na tie naše chvíle,
ako sa môže dotyk oddialiť na míle?
Čo je voľnosť a pád s tebou zažívať to rád,
ale takto sa to nedá, musím ťa pri sebe mať.
Ja ťa milujem stále a nedokážem prestať,
prečo teda ku tebe nevedie žiadna cesta? (Cesta?)
Nedá sa zabudnúť na tie naše chvíle,
ako sa môže dotyk oddialiť na míle?
Čo je voľnosť a pád s tebou zažívať to rád,
ale takto sa to nedá, musím ťa pri sebe mať.
Ja ťa milujem stále a nedokážem prestať,
prečo teda ku tebe nevedie žiadna cesta? (Cesta?)
