Alba s touto skladbou:
Posadnutosť,
Tak rád sa vraciam na miesta kde zažil som pekné chvíle,
na miesto kde som ťa poznal nenahradia žiadne iné,
vždy tam nájdem pokoj a len tak si zaspomínam.
Možno som naivný no verím že tam je stroj času,
chodievam tam s nádejou spoznávať farbu tvojho hlasu,
pohľadom sa to dotknem tak sa minulosťou dobíjam.
Aj preto mnohí ľudia chránia niektoré budovy,
možno v ňom majú spomienku na to ako sa udobriť,
na to ako si povedať tie čarovné slová,
ktoré keď myslíš úprimne ich nikdy nič nezdolá.
Refrén:
Je to miesto rajské nebeské,
ťahá sa k výšinám,
kvitne v jari kvet a stráň,
na jeseň zapadá,
pokoj hôr a lúk nech šíri v nás.
Žijeme vo svete kde domov je po siedmom sťahovaní,
slovo ktoré znamená byť s niekým koho máme radi,
a tou je naša rodina s ktorou môžeš rátať.
Pre mňa je rajom na zemi miesto kde nájdem pokoj,
kde sa usmejem bez príčiny všetok stres dám bokom,
čas mi pôjde naopak a ja s ním budem lietať.
Pozri sa na okolie toľko miest ti napovie,
ktoré je pre teba to pravé kráľovstvo vysnené,
každý ho môže objaviť len tomu treba veriť,
a tam sa všetko zlé na to dobré mení.
Refrén:
Je to miesto rajské nebeské,
ťahá sa k výšinám,
kvitne v jari kvet a stráň,
na jeseň zapadá,
pokoj hôr a lúk nech šíri v nás.
Či je to ulica či je to kostol,
či je to stanica či je to ostrov,
vždy to bude miesto pre teba najkrajšie na svete,
spomienka víťazí a odchádza napätie.
Refrén:
Je to miesto rajské nebeské,
ťahá sa k výšinám,
kvitne v jari kvet a stráň,
na jeseň zapadá,
pokoj hôr a lúk nech šíri v nás,
pokoj hôr a lúk nech šíri v nás.
