(Prechádzam okolo, neodvážim sa zastať)
V rukách mám kufor
naplnený vecami, ktoré sú pre mňa najvzácnejšie.
Chodník nesie moje nohy, vedie ich kdekoľvek.
Nie je daný žiaden smer,
iba nejaká dôvera v ľudský rozum,
spoľahnúť sa a vydržať.
Úprimne neviem, kde nakoniec skončím.
Dokonca nerátam dní.
Jediná vec, ktorou som si istá
nebudem sa pohybovať rýchlo.
Moja myseľ je úplne zahmlená.
Prechádzam okolo,
neodvážim sa zastať.
Keď je tu niekto koho zbadám,
nie je tu nikto iba ja.
Som oklamaná niečím v mojej hlave.
Ak si teraz ľahnem,
možno budem vyzerať ako mŕtva.
Iba neprestávam márniť čas.
Ustráchané myšlienky a vystrašené zvuky
v mojej mysli sa stále pokúšam tomu vyhnúť,
čelím tomu.
Dúfam, že nie jednu cestu spojím.
Skutočne nemôžem vnímať svoje okolie,
všetko naokolo sa zdá byť temné,
nie je nič čo by osvetlilo moju cestu.
Úprimne neviem, kde nakoniec skončím.
Dokonca nerátam dní.
Jediná vec, ktorou som si istá
nebudem sa pohybovať rýchlo.
Moja myseľ je úplne zahmlená.
Prechádzam okolo,
neodvážim sa zastať.
Keď je tu niekto koho zbadám,
nie je tu nikto iba ja.
Som oklamaná niečím v mojej hlave.
Ak si teraz ľahnem,
možno budem vyzerať ako mŕtva.
Iba neprestávam márniť čas.
Prechádzam okolo, neodvážim sa zastať.
Kráčam pomaly v tajnosti počúvania zvuku krokov.
Predstavy sa zdajú bláznivé (bláznivé).
Mám všetok čas, ktorý potrebujem.
Chcem snívať.
Naplniť svoje priania ako túto budúcnosť, ktorá sa už teraz zahájila.
Prechádzam okolo,
neodvážim sa zastať.
Keď je tu niekto koho zbadám,
nie je tu nikto iba ja.
Som oklamaná niečím v mojej hlave.
Ak si teraz ľahnem,
možno budem vyzerať ako mŕtva.
Iba neprestávam márniť čas.
Prechádzam okolo,
neodvážim sa zastať.
Keď je tu niekto koho zbadám,
nie je tu nikto iba ja.
Som oklamaná niečím v mojej hlave.
Ak si teraz ľahnem,
možno budem vyzerať ako mŕtva.
Iba neprestávam márniť čas.
(Prechádzam okolo, neodvážim sa zastať)
(Oklamaná niečím v mojej hlave)
