Samota
Marco odiešiel a už sa nevráti,
vo vlaku o 7.30 bez neho.
Srdce z kovu bez duše,
v zime toho šedého rána v meste,
školská lavica je prázdna, Marco je vnútri vo mne,
je sladký jeho duch je v mojich myšlienkach
obrovské vzdialenosti nás rozdeľujú
ale moje srdce bije silno v mojom vnútri.
Ktovie, či na mňa myslíš
či niekedy rozprávaš s vašimi,
či sa skrývaš ako ja,
unikáš pohľadom a leňošíš
zavretý v izbe a nechceš jesť
tiskneš si k sebe vankúš,
plačeš a nevieš ako ti ublíži samota.
Marco, v mojom denníku mám tvoju fotku,
máš oči malého hanblivého dieťaťa,
pritisknem ju blízko k srdcu a cítim, že si tu,
medzi úlohami z angličtiny a matematiky.
Tvoj otec a jeho rady - aké monotónne,
on a jeho práca ťa vzali preč,
iste sa ťa nikdy nepýtal na tvoj názor,
povedal iba - jedného dňa ma pochopíš.
Ktovie či na mňa myslíš,
či sa zhováraš so svojimi priateľmi,
aby si už kvôli mne toľko netrpel,
ale nie je to jednoduché, vieš,
v škole už nevládzem
a popoludnia bez teba ...
študovať je zbytočné, všetky myšlienky sa točia len okolo teba,
nedá sa rozdeliť život nás dvoch,
prosím, počkaj na mňa, láska moja...
ale sklamať ťa nedokážem!
samota medzi nami
toto ticho v mojom vnútri,
nepokoj žiť život bez teba,
prosím počkaj na mňa pretože,
nemôžem byť bez teba,
nedá sa rozdeliť príbeh nás dvoch
