Okolo seba zopár postav,
chcú mi potriasť rukou,
niektorí zústať na dlhšie,
óká, nemám s tým problém stráviť čas s nimi,
no tých pravých viem že mám doma.
Ostatní hledia cez otevrené okna na moj deň,
ktoré som otvoril cez pero na ..
Na papier skládam vety o tom,
aký mávám deň,
moji to berú s úctou,
s hejtermi to zatrase,
vraví sa priaťelov maj pri tele,
nepriaťelov eště viacej pri tele,
vylejem na zem moje pocity,
ja viem že iba pár mi ich vrátí
plné šťastie ako
Starý máš problem?
No odpovedaj,
v mojich baroch najdeš podporu,
ako v modrom z neba,
hah, tie bestie sú za dverami,
aj tak ma nechytia,
blúdí ako námesační,
Ukážem ti pravú tvár,
keď účinkujem,
tu tvoju, niečo ako zlú do rúk,
moju doveru si nezískáš pohladom,
ani pohárom, a velmi lahko stratíš,
píšem si esej a keď sa mi tam nehodíš,
tak ťa tam nemienim vtlačiť,
nechcem v tom príbehu mať kokotov,
chcem tam happy end,
takže dávám bacha na každý jeden zápis
A čo sa týká hejters,
niečo sa ich týka?
Podla mňa ani ne,
takže ani nejdem písať,
svet má možnosti,
svet sa potopil,
no pod tonou všetkého je stále eště ..,
a práve preto nemám čas sa hádať,
šlapem na plno,
a v pozici hráča
.....
Musíš veci robiť za iných? né,
oni si myslia že si naivný? viem,
i kokoti budú raz v piči,
týmto zdravím ich,
Kokot zatým ako,
každý hráč Barcelony,
ale keď im nešlape, tak budem sám,
netreba mi prihrať,
zvládam sám bez cidzích,
a dvihnem nad hlavu ten pohár
a odídem preč.
