L.U.G.E.R. – Predmety ft. Čistychov
Idem po ulici, vidím samé divné predmety,
vidím, že všetci strácame svoje vlastné hodnoty,
to, čo z nás robí ľudí v nás už dávno není,
takmer všetci sme prázdni, sebeckí a zbabelí.
Zvery sú oveľa citlivejšie ako my,
veď sme citliví jak veci, jak mŕtvoly,
robíme sa pánmi, no sme len poddaní,
každej jednej závislosti verne oddaní.
Pre dobráka tu už neni žiaden voľný priestor,
za dobré, dobré nečakaj, pochopíš to neskôr,
ľudia sa do tohto sveta vôbec nehodia,
dávaj pozor na ľudskosť lebo ťa vyhodia.
Mnohokrát zabúdame kto sme v zápale hry,
v rukách zla len malé smiešne figúrky,
vím, že sa to raz s nami zle skončí,
keď nám Boh poví, aký sme do očí.
Tento svet sa delí na dva svety,
v jednom žijú ľudia, v druhom predmety,
deň čo deň ľudia bojujú proti obrom,
deň čo deň zlo vyhráva nad dobrom.
Lebo že vraj ľudskosť nikomu nesvedčí,
preto predmety víťazia bez rečí,
lebo že vraj ľudskosť nikomu nesvedčí,
preto predmety víťazia bez rečí.
Som trpasličí doberman čo denne žere obrov,
v mojich slovách nájdeš jed, nepleť užovku si s kobrou,
útočím na ľudí, z ktorých stali sa chodiace veci,
chodiace mimo veriace, že vediace všetko všetci.
Naprogramované ruiny s kapitalizmu, konzumu,
kokoti skrachovalí, ktorí boria hlavu do rumu,
aj šikovní hajzli, čo ujebali dáku korunu,
cúvajú od ľudskosti, citu, pocitu a od umu.
Ľudia sú ako sprosté stroje otrokmi tých kolosov,
žiť na úver, robiť deti, mať v práci šéfov kokotov,
všetko sa to prijíma s pokorou po rokoch prorokov,
aj tak idú ovečky pod dozorom porotcov.
Nechcú vnímať, nechcú cítiť, robia iba to čo musia,
nechcú pomôcť sa odlíšiť, nechcú zmenu iba súdia,
nechcú šťastie, nechcú milovať, chcú zazerať a zúria,
nevím prečo brácho pre mňa tieto kurvy nie sú ľudia.
Svet sa pre mňa delí na dva svety i predmety,
svet, v ktorom sa hýbe s živými ľuďmi na vekov veky,
ten druhý je to hovno, ktoré kvitne, v ktorom kvitneš,
keď ma stretneš v ňom povieš, či to hovno stále žiť chceš.
Svet sa pre mňa delí na dva svety i predmety,
svet, v ktorom sa hýbe s živými ľuďmi na vekov veky,
ten druhý je to hovno, ktoré kvitne, v ktorom kvitneš,
keď ma stretneš v ňom povieš, či to hovno stále žiť chceš.
