Byť opäť maličkým, mať kopec snov a život v náručí,
byť celkom bezmocný a nechať srdce tĺcť si v bezpečí.
Mať zopár detských slov, svoj zrak mať upretý len k otcovi,
mať zpár detských snov a v očiach kúsok neba z oblohy.
Bože náš, prečo Ťa nepoznajú dospelí,
povedz nám, prečo len deti majú macka v posteli.
Prečo deti bité sú, prečo ujo také strašné oči má,
prečo z tety ide strach, prečo moje srdce lásku nepozná.
Ref:
Za každé dieťa prosme zas, aby už skončil zápás náš, prečo
sme tak moc dospelí, chceme sa skrývať, že nie sme zlí?
Prečo tie detské pohľady, musia vždy vidieť dospelých,
ako si skáču na chrbát, ako je ťažké vravieť mám Ťa rád.
Bože náš, nedaj nám na krk mlynské kamene,
Otče náš, zmeň naše srdcia stále kamenné.
Ty si tvrdé slová dal, ako mocný štít na pokoj maličkým,
Ty si predsa povedal: " beda tomu" kto by tvoje dietky pohoršil.
