Chrám píše prstom na nebo,
kto vdýchol dušu kameňom,
život šiel vždy vlastnou cestou ,
sme tu mi a naše mesto.
Neptún stráži milencov,
let holubou a štekot psov,
každý kráča vlastnou cestou
sme tu mi a naše mesto.
Cesty vedú tam aj späť,
milion miest núka svet,
no len jedno nám zlomí hlas,
je to mesto čo je v nás,
Orchester vždy večer skúša,
v každom okne býva múza,
dirigent dal známe gesto,
sme tu my a naše mesto.
Rieka má posteľ kamennú
a pozýva nás k prameňu,
obmýva v nás známy priestor,
sme tu mi a naše mesto.
Cesty vedú tam aj späť
milion miest núka svet,
no len jedno nám zlomí hlas,
je to mesto čo je v nás.
Cesty vedú tam aj späť,
milion miest núka svet,
no len jedno nám zlomí hlas,
je to mesto čo je v nás.
