Alba s touto skladbou:
Moruša:Biela,
láska mocná štrbinou v srdci preteká
pevnosťou nedobytnou skalou nezlomnou
hrádzou rúk sa prepletá
ako hrdza burina nehodná
všetky kosti, bunky v tele
zuby, nechty, krásne perie
na prach zomelie
a človeka pokorí
riek čeria sa hladiny
horia vody, horia ryby
raky, oblaky aj vtáky v obilí
pohltil ohnivý žiar
rev skál, spev brál
v ozvenách pochoval
láska hriešna
farebný vták, predstava
vidina hlúpa
okovami pôvabný cit pripúta
pevnosťou nedobytnou
skalou nezlomnou
hrádzou rúk uteká
padá, padá rosa, sadá do trávy
šepká do sna, šepká o jari
moruša spieva o dúhe, o vánku, o púti človeka
o kráse očí a dotykoch, čo stretnú sa
o viere, kúzle, bázni a túžbe
nešťastí a šťastí
o osude podivnom
moruša biela
svetlo a tieň nebo i zem
horúci dych milostný vzlyk
nežným bozkom bránu odmyká
a túžba kričí ako jari púčik klíči
v ženskom lone precitá
svetlo a tma, tisíc vôní dotykoch a chutí
dolinami hora zahučí
cukrom hustnú vody
zrejú vášne plody
kypí voňavý kvas
a čierne víno zo žíl vyteká
v rúchu deva odetá
z hodvábnych priadzí šat
tajomný pradie nocou kolovrát
stíska ruku milá
čarov sila ju opila
mení sa dokonalý bozk
v jedovatý, horký, hustý mok
krúti sa, zvíja, hrdlo zviera
už ju nesú, víly k lesu
žiaľom plesá, zablesnú
a v háji na vŕšku vetrom sa ohýba
v konároch mladučkú dievčinu objíma
sneží kvet, letí hlas nežný a mäkký
v tichej stráni pod horami
svätojánska muška borovici šušká
čo pozná kvietok v poli, zver či kameň
dážď, oheň i rieky prameň
noc, čo premieňa sa na deň
čo v hĺbkach svetov
na dne morí
navždy večne horí
láska božská
v srdci vyrastá
zvon vo veži
pieseň v hodinách
dych na perách
lístie v korunách
ruký dvíham
rúbem, stínam
padá krásny strom
a s ním
dážď
