Jedného teplého letného večera
na železničnej trati nikam (do prázdna).
Stretol som sa s gamblerom;
obaja sme boli príliš unavení, aby sme spali. (alebo príliš k spánku unavení?)
Tak sme sa striedali v civení
von oknom do tmy,
až kým nás nuda nepremohla
a on začal hovoriť.
Povedal: „Synu, žijem z čítania z tvárí ľudí
a z tušenia, aké majú karty – spôsobom akým upínajú oči.
Takže ak dovolíš, prepáč,
ale vidím, že ti došli tromfy (esá).
Za chuť tvojej whiskey
ti dám nejakú radu.“
Tak som mu podal fľašu
a on vypil môj posledný dúšok.
Potom si vytiahol cigaretu
a požiadal ma o oheň.
A v tú noc bolo smrteľné ticho,
a jeho tvár stratila všetok výraz.
Povedal: „Ak ideš hrať hru, chlapče,
musíš sa naučiť hrať ju správne.
refren:
Musíš vedieť, kedy ich podržať,
vedieť kedy ich vyložiť,
vedieť kedy odísť
a vedieť kedy utekať.
Nikdy si nepočítaj peniaze,
keď sedíš za stolom.
Bude dosť času na počítanie,
keď bude po jednaní.
Každý gambler vie,
že tajomstvo prežitia
je vedieť, čo odhodiť
a vedieť, čo si ponechať.
Lebo každá ruka môže vyhrať
a každá ruka môže prehrať.
A to najlepšie, v čo môžeš dúfať,
je zosnúť v svojom spánku
A tak, keď skončil svoju reč,
otočil sa dozadu, smerom k oknu.
Zahasil špak cigarety
a uložil sa na spánok.
Tam, niekde v tme,
ten gambler, čo narušil večer.
Ale v jeho posledných slovách
som našiel tromf, eso, ktoré som si mohol ponechať.