Začína sa úplne obyčajný deň
Ja nemám za čo si kúpiť to čo chcem
Asi míňam veľmi rýchlo, lebo prachy sú fuč
už mám iba od prázdneho bytu kľúč…
Točí sa mi hlava a ja neviem čo bolo včera
asi je vo mne vírus alebo veľká čierna diera
Registrujem ako moja kradmá ruka leze mi do vrecka a
z vnútra vyťahuje jointa
Vravel som si nie ešte chvíľu som sa zdráhal,
ale na koniec som zlyhal a ponuku som prial
a tak ako vždy v kľude dýcham a chladím si svoju myseľ
aj keď viem, že moje myšlienky o chvíľu nebudú mať zmysel
To nič, znova si poviem dnes je to naposledy,
len kým vyriešim si problémy len nech mi hlava baví do vtedy
Ako naposledy prvý nápad som vybavil
Keď posledným šľukom som jointa dorazil
Neviem koľko ich bolo viem len, že som bol KO
Pamätám si iba jeden skvelý nápad:
Chcel som vojsť do banky a zrevať to je prepad….
Veď aj keď Jánošík bohatým bral a chudým dával
aj on sám si pri sebe nejaké tie drobné nechal
Po tejto myšlienke som ani trochu neváhal
a namiesto zábran som stratégiu vytváral
Vďačný za nápad bežím rýchlo domov
Doma som sa vyzbrojil ako ukrajinský kovboj
Dva nože, reťaze o bože,
úplne mi vypadlo, že pred bankou sú stráže
Chcem vojsť nenápadne do banky no strašné
neviem sa prestať smiať všetko mi pripadá tak smiešne
ja nemôžem uveriť, že myslím to vážne
náhle som dostal záchvat zúrivosti prečo opäť ja musím byť stredobodom pozornosti
Vkročím do banky, ochranka čumela na mňa
Vedel som, že v tej chvíli končí sa každá sranda
Zrazu čierna postava vynorí sa zo tmy
Niečo dlhé drží v ruke a zrak na mňa zaostrí,
padli výstreli a ja som padol k zemi
Bol som ranený ale ešte stále živý
v tej chvíli banku prepadol niekto iný
sa obrátil, zo mňa sa stala obeť,
ja som musel vymýšlať stratégiu opäť
Jeden z baretov ležal na zemi mŕtvi,
požičal som si od neho zbraň a do nej guľky
Plazím sa do rohu miestnosti,
zatiaľ čo v mojej hlave ma napadajú hlúposti
Chlapi, zakričal všetci hlavy dole
a hneď na to pobozkal guľku z mojej zbrane
