Nevieš odkiaľ a kam a zrazu zostal si sám,
opäť počúvaš šedých tieňov nárek.
Kričíš do tmy príď, nevieš kto to má byť,
zvoníš pri dverách, ale márne.
Vravíš skončiť to chcem, život je ako zlý sen,
žijem sám uprostred milióna ľudí.
A ak Boh stvoril svet, prečo lásky v ňom niet,
ak práve nebolí tak aspoň nudí.
Keď ti láska zomrie, tak plač, v duši prší večný dážď
a v ohni čítaš, že naveky už zostaneš sám.
Nemáš chuť vstať a ísť, vedel si, že raz to musí prísť
a viem že aj keď prídeš k nám, zostávaš sám.
Kdesi dávno raz, podobný príbeh sa dial,
jeden muž s krížom k hore kráčal.
Tiež bol slabý a sám, za ním zástup ho hnal.
Cestu bolestí krvou zmáčal.
Nemal to ľahšie, to nie, celé niesol stvorenie.
Kvôli tebe vzal na ramená kríž.
Kvôli tebe chcel ho niesť, bola to láska a nie lesť.
A preto dnes tu netrpíš sám, je s tebou Pán.
Ak nevieš odkiaľ a kam a zrazu zostal si sám,
opäť počúvaš šedých tieňov nárek.
Kričíš do tmy príď, nevieš kto to má byť,
Ježiš počuje a chápe.
