Alba s touto skladbou:
Ten čo hrával z Dežom,
O tvojich krvavých prstoch, aj keď nechcel si,
som už spieval v songu o Hoteli Chelsea.
O tvojej duši vydávať svedectvá túžim.
Poďme spolu na panáka ako dvaja muži.
Stretli sme sa celkom zázračne na šírom poli,
pri veľkej diere do pekla, spolu sme boli.
Nákladným výťahom ti viezli marshall a gitaru.
Pomáhal som ti tie krámy vyťahať z výťahu.
Zospodu, tam z pecí, vytiahli elektrické drôty
pre toho, čo si občas gitaru musí krotiť.
Začal si ladiť a na šíre pole padla šíra tma.
Hraj, chlapče, tieto svoje hymny, ale neopúšťaj ma!
A potom ryšavá Foxy Lady dofrčala nahá na Harleyi,
v nádeji, že s tebou odletí po hebeskej highwayi.
Zbehli sa priatelia: Jim Morison aj Janis Joplinka
a malý anjel so slzami márne hľadal ocinka.
Spustil si Hey Joe! a Vissarionovič vyliezol zdola.
Nemám tu foťák ani film, bože, aká je to smola!
John Bonham z Zeppelinu malátne rozložil si bubny.
Jaco Pastorius vytiahol basu a prestal byť kľudný.
A keď Miles vyhrabal z futrálu tú zázračnú trúbu,
nestíhal som ani poriadne zavrieť hubu.
Vtedy už tlieskali na Zemi, Slnku i na Merkúri
a zjavil sa sám božský Freddie Mercury.
A keď na tom poli bolo tak blízko k ránu,
zapálil som si skromne tenučkú marihuanu.
Vôňa trávy začala náhle siať lásku -
pach tu cítiť, človečinu celkom našskú.
Zapichli sa do mňa pohľady všetkých tých čertov.
S kamerou sa dovalil ruský Dziga Vertov.
A rázne posilnení o Françoisa Villona
začali po poli naháňať ľudského špióna.
Na vízum do pekla dnes stoja dlhé šóry
a úradník pozorne skúma, ktorý že je ktorý.
Nie každý lístok má na tieto slávnosti,
kde teplo preniká hlboko do kostí.
Nie každý pozvaný býva,
keď slnce zatemní Hendrixova hriva.
Nie každý dýchať môže,
vôňu Milesovej kože.
Nie každý je zrelý
na Harleyi jazdiť rallye.
Really, drahý chlapče, je to tak,
obráť sa ty pekne naopak.
Ešte žiješ ľudské roky, aj keď nie sú také fádne,
sem prídeš, až keď budeš celkom na dne.
