(Dilema): S vlkmi žijem, s vlkmi vyjem a viem, že bez mojich vlkov v tomto betónovom svete neprežijem. Ne! Sme stokrát silnejší spolu jak každý sám. Ste moja strecha, ja som trám, nie som pes, nie som pán. Je smiešne jak to týpci riešia... kto je väčši zmrd, kto má smradľavejší prd a kto hlbší grg. Chlapci myslia, že si môžu volať výjazdy jak taxíky, na diskotékach decká skúšajú chytrácke praktiky. Každý sa tu hrá na kráľa zvierat, no väčina sa schová domov jak sa vonku začne stmievať. (príde noc) Vtedy sa vlci začnú zbiehať a kto chce s vlkmi žiť, ten musí s vlkmi spievať. Presne tak to chodí aj keď ne vždy sa to hodí, bracho každá jedna hra má svoje pre a svoje proti. (raz vyhráš, raz prehráš...) Vždy lepšie jak keď nehráš. Dôležitý je kruh ľudí pre ktorých hru nikdy nevzdáš.
(Cigo): Žije tu veľa psov čo počúvajú hocikoho. Kto si ich kúpi, štekať budú pre hocikoho. Ja žijem s vlkmi, nespolieham sa na nikoho. Okrem rodiny a kamarátov kusnem hocikoho. Žijeme v Bratislave, centre podvodu. Ľudia tu majú v pi*i, s úsmevom ťa stiahnu pod vodu. (falošní zabijaci...) Za každú cenu chcú byť presvedčiví. O tom, že sú nebezpeční iba seba presvedčili. Zatváram oči v meste, v ktorom som sa narodil, nie som tu na to aby som tu s niekým závodil v nezmyselných disciplínach nenásytných darmožráčov. Vsadil som na kamarátov, to mi robí sladšou každú chvíľu, ktorú vidím, že som zvolil správne, keď som veril, že ma dvihnú, keď zase nikde padnem. Preto nikdy svojim vlkom dôveru neukradnem. S vlkmi žijem, s vlkmi vyjem tak je to pre mňa správne.
(Kardinál Korec): Možno nás už poznáš?! Ak ne, tak vás zoznámim. Sme Jednašestka, je*eme sa s textami a podkladmi. Svojich ľudí dobre poznám, neflákam sa s potkanmi. Toto sú moji psy, moji ľudia, moji vojaci. Žiadni závistliví žebráci alebo sedláci. My nie sme peciváli ktorí nemajú nič na práci. Dva roky dozadu sme sedeli na ihrisku pri vodnom bongu. Snívali sme o platni, o rok neskôr bola vonku. Potom prišli koncerty a cestovanie po Slovensku. Kluby plné ľudí, ktorí mohli vidieť Jednašestku. (naživo) Ďakujeme všetkým čo si kúpili náš šajz, všetkým čo nás v klube pozývali na pivo. A všetci čo nás nenávidia, môžete nás fajčiť. Ideme ďalej, máme v pi*i či sa vám to páči. Je rok 2005 a náš tím je stále väčší (Jednašesť a Vec). Uprednostňujeme činy miesto rečí.
Refrén: S vlkmi žijem, s vlkmi vyjem a viem, že bez nich neprežijem. (4x) (to ne, ne, ne)
(Vec): Bratislava! Tu sa rodí sláva, prvá liga sa tu hráva. Tu bohužiaľ končí sláva. Metropola býva dravá. Tu život rýchlo beží, ľudia chladní, ale o to viac schopní prežiť. Mesto kde peniaze cítiš viac ako kdekoľvek inde, kde možnosti pustiť ich máš viac ako kdekoľvek inde. Kde aj nezmyselný kšeft má veľkú šancu, že vyjde a keď nevyjde, rýchlo sa treba odje*ať inde. Pretože tu sa nedá žiť ak chceš byť skrytý, aj keď je tu viac anonymity jak v CalexCity. Keď som sem prišiel, prežil som pár mesiacov na kraji Petržalky, zrazu odkázaný na špagety, na Horalky. Učil som sa dávať pozor na zápalky, na fašistov v nočáku čo nemajú bombéry ani pálky. Drzí šoféri, pózeri, štoferi, snobi z opery a samozrejme tí neschopní, nespokojní cezpoľní. Neznášaš týchto ľudí, celé toto mesto, len preto, že ťa kedysi oje*al vekslak pred Tescom. A potom si si zobral taxík čo stál v rade, pre takých ako ty na Nivy za dvestopade. Si jako malé decko čo hneď reve, keď chce ísť dnu, ale neotvoria mu dvere. Čo sa nevrátiš naspäť keď ťa to tu tak sere? Chceš s vlkmi žiť, musíš s nimi vyť, otvoria ti dvere. Myslíš, že ja som tu bol hneď doma? Tiež som blúdil. Chvíľu to trvá kým nájdeš tých správnych ľudí. Nezabúdam odkiaľ som prišiel, ale teraz kopem za tých ku ktorým mám bližšie. Viem, že mám správnych ľudí za sebou a to neni žiadna faloš ako placebo. Máš byť s nimi, máš aj som mnou, radšej je* na to, stojím za nimi, oni stoja za mnou a stoja za to.
Refrén: S vlkmi žijem, s vlkmi vyjem a viem, že bez nich neprežijem. (4x) (to ne, ne, ne)
