Vlastná izba, šaty, knihy, platne,
ja to všetko dávno mám,
veci nie sú bohvieako platné,
keď je človek s nimi sám.
Jedináčik ľahký život nemá,
škola, klavír, balet, nemčina,
niekedy si vravím: NECHAJTE MA!
Život sa nám iba začína.
Som vzorné dieťa z dobrej rodiny a to je predsa čosi,
rodičom vzácny poklad jediný, po tme sa pekne prosí,
klavírne hodiny, balet je povinný,
je skrátka dieťa z dobrej rodiny,
čaká ťa dráha skvelá.
Som vzorné dieťa z dobrej rodiny, znie mestom táto správa,
učí sa celé dlhé hodiny, nech máme jeho práva,
máme ťa pre radosť a to je viac než dosť,
je skrátka dieťa z dobrej rodiny,
človeku sa to stáva.
Moja mama kráča vstupom,
vraví uč sa, dieťa uč,
správny titul vhodné meno zdobí,
ja mnohým meriam vhodný kľúč.
A tak sedím stále nad učením,
nech sa splní naša predstava,
matka si tú usilovnosť cení
a mne sa to páčiť prestáva.
Som vzorné dieťa z dobrej rodiny a to je predsa veľa,
mama mi vraví, pozri na iných, čo by si viacej chcela,
máme ťa pre radosť a to je viac než dosť,
si skrátka dieťa z dobrej rodiny,
čaká ťa drahá skvelá.
