1.:Chcem aby, každý boží deň svetlo pretlo môj tieň,
prebudilo moju myseľ nohy postavilo na zem,
omámený naladený sladko mať ako sen,
medom rozotieram, tento deň.
Všetky kúty stien, lebo viem že chcem,
naplno dýchať každý moment vnímať zmyslami
naplno popritom v mysli snívať
aby ciele nezostali iba len, častice prachu.
Aby v strachu črepiny zo skladbách chvíli jedinečných v ktorých som nezbadal vtedy teraz lámať hlavu medzi pery cediť keby, vedel som vtedy, že okamih sa na, spomienku mení a záleží len na mne či aj v pozitívnom znení sa mení z prítomnosti pramení, činy
skutky minulosťou v zápätí sa stanú a keď budem starý ako fénix z popola sa
povstanú, preto... Moment ako tento nikdy neostane sám, nevychladne nevybledne a už nerostaje sa, tento meč cítim v duši práve šíri sa, s každým vydýchnutím imunitu neustále chcem, farbím z časti každú jednu výlučne len jasnou farbou výziu budúcnosti sivú, chcem napínať životu plne pozitívne plachty, negatívne postoje myšlienky aby krachli. Preto, neustále držím pochodeň ktorá zjavne, ukazuje zákutia života slastne tajné. Nech ma nikdy nedobehne môj vlastný čierny tieň, svieti moja duša ako storočný oheň, jeho plameň chcem, vkladať do ľudí čo milujem a vedla seba mať chcem, neďalej chcem túžiť a chcieť do túžieb nádej vkladať plniť si sny, a z nich si život skladať.
R.:Chcem žiť a unášať sa životom, chcem byť svojho osudu sám pilotom, chcem žiť a na vlnách osudu pekne plachtiť, presne taký chcem byť. Chcem žiť a nechať sa unášať, chcem byť svetlo a ďalej ho roznášať, chcem žiť a nepoznáť zápor chcem byť ten, čo v tme kladie odpor.
2.:Chcem byť tvorca hodnôt vonkoncom na borca, ale strojcu štastia, nech mi hlavou brázdia, city čo ma vlastnia ako, životu láska, nech zmysel môjho bytia neni bez tváre maska. Chcem sa krotiť ale, nechcem byť skrotený, ako ryba vo vode, potrebujem byť hodený, do života ktorý more možností nikde neponúka aj keď neni je záruka, že to čo si zvolím, sa neroztopí ako v ruke kúsok nanuka, neroztrhá ako nitky zo snov sieti pavúka, preto držím opraty života stále pevne, neurobím zo seba viac otroka slepoty ktorých, na listy stromu neuvidí korene a kmeň, pre vlnobitie rieky nenájde už jej prameň, pre tŕne ruží nikdy neuzrie ich kvet, chcem srdcom vidieť to čo očami je nevídané, počuť slová ktoré nemôže byť slovom povedané, chcem denne spoznať javy ešte pre mňa nespoznané, uniesť sa ich čarom hoci niekedy aj milným, chcem vychovať života aj do tohto pustochliny, chcem, meniť slová na skutky
a z nich skladať činy, kráčať svojou cestou a to bez pocitu viny, že ranil som a ublížil som iným, nech ma nikdy nedobehne môj, vlastný čierny tieň, namiesto toho slnko a môj plameň chcem, vkladať do ľudí čo milujem a vedla seba mať chcem, naďalej chcem túžiť a život naplno si užiť až pokiaľ srdce moje vrúti neprestane búšiť, neprestane búšiť.
R.:Chcem žiť a unášať sa životom, chcem byť svojho osudu sám pilotom, chcem žiť a na vlnách osudu pekne plachtiť, presne taký chcem byť. Chcem žiť a nechať sa unášať, chcem byť svetlo a ďalej ho roznášať, chcem žiť a nepoznáť zápor, chcem byť ten, čo v tme kladie odpor.
R.:Chcem žiť a unášať sa životom, chcem byť svojho osudu sám pilotom, chcem žiť a na vlnách osudu pekne plachtiť, presne taký chcem byť. Chcem žiť a nechať sa unášať, chcem byť svetlo a ďalej ho roznášať, chcem žiť a nepoznáť zápor, chcem byť ten, čo v tme kladie odpor.
