Mal som v tebe všetko ale vidím to už inak,
vzťah bol ako choroba a nebol vidieť príznak.
Aj keď nebolo to zlé abo nebolo to nee,
bola radosť,bola šťastie ale aj utrpenie.
A koľko krát sedeli sme sa tým istým stolom,
a koľko krát bolo to že sme si dali zbohom.
A koľko krát skončili sme uzmierený v posteli,
na druhý deň repete,hádka a kto ste vy?
Načo? Povedz načo je sa dobre trápiť?
Späť,ani jeden nechceme to zasa vrátiť.
A preto držím zápalky a škrtnem s nimi,
pálim jednu za druhou,pozerám jak dymí.
A jediné čo mi ťa pripomína tieto vety,
že sme boli spolu a že raz sme boli spätí.
Že mohlo byť krásne ale osud nedoprial,
ale spomienky ostali tie už fakt neodvial.
Písali sme sms-ky,volávali sme si,
teraz ma to nezajima nechcem vedieť kde si.
Nestoja mi zato tie nekonečne stresy,
spáleny je most a ja spálil som aj lesy.
Nevolaj,nepíš že nevládzeš,nespíš,
život píše príbehy tak ten svoj si prepíš.
Papiera je dosť,roky plynu spolu s ním,
to že sa z toho nedostaneš si vážne nemyslím.
Zbalené máš veci,hlavu skláňaš smerom dolu,
chcel by som ti pomôcť ale to už nehrá rolu.
Musí to tak byť,malo to tak byť,
nepustí nás realita potrebujem ďalej žiť.
Ďakujem ti zato že si ukázala kade,
mám isť ďalej aj keď skončilo to v páde.
Nevadí,nesprávime nič už s tým,
posledná fotka sa mení na dym.
