Príbeh tisíc a 1 nocí
myslím na teba vnoci
neviem zase spať
už by si ma mohla nechať prosim.
Je to na hviezdach
oni vedia ako sa to skončí
ja mám zase strach
cítim prúdiť horúcu krv do žíl.
Dal by som ti všetko možné a ty to vieš
cieľom bolo všetko možné no si rýchlo preč.
Proste si odišla, vypadla, zabuchla dverami
všetko to vypadá na chuja...nevadí.
Myslíš že sa ti ozvem a že som bezradný
vieš že mám svoj svet je mi dobre a viem kde mám ísť.
Vieš že viem byť hrozný dement vždy keď chcem mať v p***
ale nevieš že kôli tebe neviem prestať piť.
A v hlave sa mi zmieta láska, krivda aj nenávisť
to že ťa len tak nejaký bastard pichá, s tým sa nedá žiť.
No človek si nikdy to čo má neváži
a vždycky to čo stratil chce vrátiť.
A ja už veriť odmietam že všetko bude fajn
a ty sa vraciaš v spomienkach je to ako bumerang.
Čo ak už nie si sama je pri tebe ten buzerant
čo ak chceš si dať panák už pijete tuzemák.
Čo ak ste práve zašli ďalej ako ku dverám
tvoje telo je nahé a on drží v ruke kar.
Ale čo ak sa mýlim veď mýliť sa je ľudské
ale ako mi chceš vysvetliť cica ten cucflek.
Spomínam ako si vravela že je sku***syn a že je to debil
papa moja, buď si s ním v siedmom nebi...
R: Pochop to, že chcem ťa späť
ale teba to už netrápi.
Čo to stále nechápeš?
Pre teba opäť namám sny.
Je to už tisíca noc
a mám pocit že aj posledná.
A pri tebe cítim slabosť,
všetko sa stihlo rozbiť ako porcelán.........