Vždy sú naše a vždy sú to tie posledné slová
pre ktoré snažíme sa umierať znova a znova
vložiť do nich niečo neobyčajné a krásne
snažím sa nad tým premýšlať no je to zvláštne.
Nepomôžem si ale sú mi cudzie tieto gestá
tváriť sa že chodíme, no nepohnúť sa z miesta
nahovárať si že existuje len jedna cesta
to sa mi snád len zdá.
(refrén)
To snad nie, to nieje sen no snád sa niekto preberie
to spím sám to sa načakám kto nepríde v ten správny čas
aby ukázal aj chyby v nás
kde sa skrýva, len prežíva čaká na správny čas
Je zlé takto vôbec premýšľať nežiť len sa opíjať
vlastným slovom zabúdať čo je dvoležité
tváriť sa že horu preskočím ked nemám síl ked nemám síl
(refrén)
To snad nie, to nieje sen no snád sa niekto preberie
to spím sám to sa načakám kto nepríde v ten správny čas
aby ukázal aj chyby v nás
kde sa skrýva, len prežíva čaká na správny čas
Tvárime sa že poznáme svet a ked príde náš čas už nás niet
tak vykročím z radu posledný z nás a pýtam sa davu ved som jeden z vás, jeden z vás...
(refrén)
To snad nie, to nieje sen no snád sa niekto preberie
to spím sám to sa načakám kto nepríde v ten správny čas
aby ukázal aj chyby v nás
kde sa skrýva, len prežíva čaká na správny čas, čas v nás.
