Alba s touto skladbou:
Ten istý tanec,
Malá nočná múrka -
rodná sestra moja.
Pod bdelími tykadlami temnooká,
napoly zahalená, napoly nahá,
pulzujúca, prelietavá, riava číchsi temných ciest,
zlej sa v divú mocnú rieku
a spoznaj si svoju silu
a vypočuj svojho brata,
čo ti lôžko z nehy stelie.
Stúľ sa doň a vzdychni si v ňom
striezvo a rýchlo s ním leť
tou vášnivo snivou krvou,
čo ti dravo prúdi srdcom
až do vnútra temných hlbín,
tam uprostred tvojich očí,
tam uprostred tvojej hlavy,
kde v bezodnom tichu noci
padá na nás bez ustania
nezrodený, nehynúci,
nemý sneh a živý jas,
čo vrastá do našich duší
horiacich spolu nemo
jediným jasným ohňom
žiariac na svoj vlastný zrod
a žiariac na svoj vlastný skon.
A stále je naše len to, čo nám nepatrí
a svietime si na smrť ako na život.
To, čo nám práve nepatrí
klenie náš biely chrám, celý náš rodný dom.
Celý náš číry dom.
A v ňom mi sestrička moja -
malá nočná múrka
pod živými tykadlami,
modrooká, zo všetkých strán okrydlená,
celkom nahá, priezračná a milovaná,
riava číchsi modrých snov,
žiarivá a živá
a večne snivá
prázdnota.
Bez slov spriadaná
sestrou múrkou
a bratom pavúkom.