Alba s touto skladbou:
Ten istý tanec,
Milý priateľ či priateľka,
chcem ti teraz rozpovedať o učiteľovi z rodu homo.
Nevšímavom pri učení, neúprosnom pri skúškach.
Nikdy nikým nečakaný a vždy kýmsi privolaný
objaví sa pri tabuli, hľadí do nás až to bolí.
A ja si nemôžem pomôcť, zmocní sa ma strach.
A začne: "Ahojte deti,
zhlboka sa nadýchnite, ponoriť
a ruky za chrbát. Teraz si vás preskúšam
a prázdne hlavy dám sťať.
Kto zo mňa nespúšťal zrak, ten sa nemá čo báť.
Tak teda začínam. Raz, dva, tri - a nenapovedať.
A ty čo namietaš, múdremu napovedz
a kto je ten múdry, ako ty to vieš?
Si ešte múdrejší, a či je on blbší?
A kto tak rozhodol? Odpovedz, ak chceš.
Ak chceš, tak odpovedz,
či si sa to učil,
či ti niekto pri tom nenapovedal,
či ťa nenaučil len samé blbosti,
či sám nie si blbec, čo doteraz spal."
Sprdáva ma neľútostne,
tento náš živý patrón.
Netúžim sa nechať skúšať,
vyskúšaj sa sám.
Odrazu mám oči,
akoby som nespal,
keďže nemam kde a komu,
nenapovedám.
To, čo práve teraz vidíš
a čo pravé pri tom cítiš
to ti už nik nemôže vziať -
to je tvoja vec.
A až sa ťa začnem pýtať,
či ti už konečne svitá,
tak sa na mňa pekne vyser
a nenapovedz.
Prepáč, že ťi napovedám.
Kúska cti v sebe nemám.
Asi ťa mám za somára.
Taký som ja slon.
Až raz v čírom blielom svete
zas na seba naďabíme,
tak sa vrúcne vystískame,
spoločne sa rozčúlime,
spoločne si poplačeme,
spoločne sa zasmejeme
nad učiteľom.
