Alba s touto skladbou:
Nové mapy ticha,
So slnkom v tvári
muž na ceste raz usínal.
Opretý o strom,
len celkom letmo, len na okamih,
nahému dňu a únave sa vdzal.
Len celkkom letmo -
a keď o chvíľu precitol,
deň rovnako žiaril, všetko bolo na svojom mieste,
tak ako predtým, strom, slnko i cesta,
len on bol zrazu iný,
len on, len jeho život od tej chvíle celkom iný bol.
Bola v ňom sviežosť,
sviežosť,
nová sviežosť,
svet plynul
a vánok stál,
bola to sviežosť,
sviežosť,
ranná sviežosť.
Vykročil do nej
a zamával.
Vo vetre na kopci stojím ako vo dverách.
Nestaviam si tu dom, len prekračujem prah
na malej stanici, nad ktorou šumí strom;
slnko a tieň sa vlnia v mohutných konároch,
ticho a zeleno.
Na malej stanici, pri trati v krajine Dnes,
pod stromom sedí muž, žena, starec, dieťa, pes
a voda, čo špľachoce z hrdzavej studničky.
Dávam im hádanku: Kedy už pôjde vlak?
Starec ma zarazí. A dieťa, s prstom na ústach,
mi odpovie, že každú chvíľu
vták,
pestrý vták vyletí z húštiny stromu.
Na malej stanici, pri trati v krajine Dnes,
pod stromom sedím ja, žena starec, dieťa, pes.
A voda zo studne tam ticho špľachoce,
chladná a priezračná,
živá a priezračná,
a mám jej plnú tvár.
Je to len sviežosť,
sviežosť,
nová sviežosť,
svet plynie,
vánok predbieha,
je to len sviežosť,
sviežosť,
ranná sviežosť
kráča cez prahy
a máva nám.
So slnkom v tvári
muž na ceste raz usínal.
Opretý o strom,
len celkom letmo, len na okamih,
nahému dňu a únave sa zdal.
Len celkom letmo -
a keď o chvíľu precitol,
deň rovnako žiaril, všetko bolo na svojom mieste,
tak ako predtým, strom, slnko i cesta,
len on bol zrazu iný,
len on, len jeho život od tej chvíle celkom iný bol.
