Alba s touto skladbou:
Na ceste domov,
Myslím na teba -
uprostred pulzujúcej ulice
začína sa to nekončiace vzlykanie -
električky prudko ochádzajú, autá aj vlaky miznú ako šípy,
lietadlá preletia rovno do mojej mysle,
do mojej mysle sa odštiepujú ich rýchle farby, zvuky, tvary,
náhliaci sa ľudia v nej letmo odtláčajú zmysel svojich
pohybov
pod nahým slnkom
na strmej ceste do jasných hlbín dňa.
Svet v mojej hlave. Svet v mojej hlave,
svet v mojej hlave sa skladá a začína.
Tvoj svet je ako môj.
Na cestu vpred potrebujeme nové skvelé stroje.
Na každom kroku klíčia objavy, ale vybuchujú spoje.
V moriach len pre modrých sa vlnia nepokoje.
Kto vládne zlatom, ten vidí v ľuďoch stále len to svoje.
Muž strieľa na muža - a nik z nich nevie, kto je.
Na línii nočného prímeria vzplanuli ostré ranné boje.
Leskne sa raketa.
Svet mi letí hlavou. Už doňho vidím.
Už sa v ňom nezmietam.
Tvoj svet je ako môj.
Myslím na teba -
hlboko v záhradách, kde rozvlnená tráva
zotiera hluk ulice a mlčky premýšľa,
spolu s ňou skláňaš sa a na špičky sa staviaš,
v pomalom úsmeve ti mizne z očí tma.
Ruka sa ticho zablysne, do vlasov si ju vnáraš,
tým malým posunkom sa nahota začína.
Nahota, v ktorej sa topí tvoj denný strach. Je to závrat.
Z pliec si tieň zhadzuješ a ťarcha z teba padá.
S dychom len ľahučko stajeným na perách
vyzliekaš si šaty, čo horia ti na koži. Ani nezbadáš,
že na slnečnej cestičke tvoje zlatnúce náramky
už potichu víria prach. Vyzliekaš zo seba všetko. Aj sykot hada,
ten klzký dotyk, ktorý ako výstrel bez ranky
prenika hruďou spiacich milencov.
Vyzliekaš pot. Pot, čo ťa mrazí zaránky,
chvíľu pred prebudením. A vyzliekajúc aj ten najľahší kov,
ľahkými pohybmi, v ktorých sa myseľ chvie,
črtáš si do vzduchu obrysy lietania a lietajúcich strojov.
Vzduch nimi narastá, začína čisto znieť,
vánok sa napol a odpútal od vlasov, aj tráva kolmo
vstáva,
s tichými náčrtmi chce do modra odletieť.
Tvoj svet je ako môj.
Od rána pracujem na oživení stroja.
Obvody blikajú, ale centrá ešte stoja.
Zápasím o živosť, je to aj živosť moja.
Z mozgu a zo svalov stúpa ľahký výboj znoja.
Pod skalpelom lasera sa spoje rýchlo hoja.
Práca ma stravuje, má tichú príchuť boja.
Rastieme k premenám.
Svet mi letí hlavou. Už doňho vidím.
už sa v ňom premietam.
Tvoj svet je ako môj.
Myslím na teba -
uprostred pulzujúcej ulice
začína sa to nekončiace vzykanie -
električky prudko odchádzajú, autá aj vlaky miznú ako šípy,
lietadlá preletia rovno do mojej mysle,
do mojej mysle sa odštiepujú ich rýchle farby, zvuky,
tvary,
náhliaci sa ľudia v nej letmo odtláčajú zmysel svojich
pohybov
pod nahým slnkom
na strmej ceste do jasných hlbín dňa.
Svet v tvojej hlave. Svet v tvojej hlave,
svet v tvojej hlave sa skladá a zažína.
Môj svet je ako tvoj.
