Alba s touto skladbou:
Do tla,
Kamenný lev stále stráži vchod do nášho domu.
V ľadničke stále vzniká holý ľad.
V poštovej schránke stále svietia prázdne telegramy.
Na námestí stále horí náš nevlastný brat Ján.
V poštovej schránke svietia telegramy:
KTO, AK NIE MY?
KEDY, AK NIE TERAZ?
Starena s vyblednutými očami a krikľavými vlasmi
vychádza von z tieňa obrovských dverí
stále s tou istou večnou otázkou: "Aký je dnes deň?"
Lesklá minca, ktorá má len jednu stranu
stále padá škárou schodišťa do suchej studne chvíle,
ktorá nemá dna.
Po schodoch stúpajú a zostupujú stále tí istí
susedia, neznámi ľudia bez tváre,
vysoko nahé ženské nohy, živí aj mŕtvi, položiví,
vymyslení, napoly narodení, nadšení,
stratení, zlomení aj ľahostajní, emigrovaní dávno
do seba aj do Kanady,
bleskové výkriky aj vytrvalé korytnačky ozvien
s rastúcim pancierom;
usmievavý robot, anjel strážny, nápadný fízel aj nenápadný vrah;
dávni známi dožívajúci svoj prízračný život
v cukrárňach, čakárňach, cvokárňach
a na žltnúcich fotografiách;
skutočné kroky, neskutočné fakty;
stále ten istý sen o všetkom:
Starena s krikľavými očami a vyblednutými vlasmi
vychádza von z tieňa obrovských dverí
stále s tou istou večnou otázkou: "Aký je dnes deň?"
Lesklá minca, ktorá má len jednu stranu
stále padá škárou schodišťa do suchej studne chvíle,
ktorá nemá dna.
V poštovej schránke svietia telegramy:
KEDY, AK NIE TERAZ?
KEDY, AK NIE TERAZ?
Kamenný lev stále stráži vchod do nášho domu.
V ľadničke stále vzniká holý ľad.
Ján stále horí pod viečkami našich privieraných očí.
Na námestie, kde hluchí a slepí s vetrom zametajú
niečie stopy,
stále vedú prázdne dvere dokorán.
