ou-ou-ou ... zdravím ťa Fatte! Tu Decko - Gramo Rokkaz... raz dva - raz dva !
Smodrazom našich pocitov v danom momente,
nerozkážeš jak vojakom na fronte.
Píšu aj nadčasové príbehy jak riadky v memente,
počúvaj - neunikneš pointe.
Radosť - roky tréningu ťa privádzajú na stupeň víťazov,
medzi elitu o ktorej si ani nesnil.
Teraz so slzami v očiach ale s radostnou grimasou,
máš pocit že ti patrí celý vesmír.
Bolesť - zlomené ruky, nohy, kľúčne kosti, kŕčne stavce,
zacvaknuté nervy po ktorých je cítiť iba mravce.
S rukami na tvári si nalejme čistého vína,
veď slzy môžu liečiť viac jak medicína.
Túžby, sny - jak besmí,
pre ne dokážeme byť tak neuveriteľne presní.
Až čudesní s výnimkou nečestní,
ale keď nás zalejú pri sklamaní je to pocit desný.
Pláč je vlastně smích akurát se u něj nejde smát...
Pláč je vlastně smích akurát se u něj nejde smát...
Plá-p-pláč je vlastně smích akurát se u něj nejde smát...
P-p-p-p-p-p-pláč je vlastně smích akurát se u něj nejde smát...
Máš strach - poznám ho aj ja ho mám,
aj keď miestami je nepochopiteľný jako hlavolam.
Dokáže položiť jak padajúci trám,
a bez váhania spúšťa ten proces jak piatková noc flám.
Smútok - stratil si blízkeho, všetci sme stratili,
krokodílie slzy sme ronili.
Viem bolí to ale faktom je,
že nikto z nás nebude žiť tak dlho jak sekvoje.
Sklamanie - je ti ľúto tých skutkov, bolo ich fakt mrte,
no nedá sa to vrátiť jako páska na kazete.
Treba sa s tým vyrovnať a skúsiť s tým žiť,
aj keď sĺz je z toho toľko že by si ich mohol piť.
Toto je Decko, Fatte v daľšej pecke,
ktorú píšem so slzami na kraji v mojej detskej.
Nepýtaj sa prečo ich mám na kraji,
pretože zachvíľu pôjdu prúdom jak voda v Dunaji.
Pláč je vlastně smích akurát se u něj nejde smát...
Pláč je vlastně smích akurát se u něj nejde smát...
Plá-p-pláč je vlastně smích akurát se u něj nejde smát...
P-p-p-p-p-p-pláč je vlastně smích akurát se u něj nejde smát...
