Zavretý v škatuliach pre ľudí,
pozeráš sa na oblohu cez okno.
Vidíš tam tváre bez ľudí, lepia sa na telo.
Mesiac v splne nad krajinou ti ničí
tvoje myšlienky v hlave.
Dusíš sa pod ich váhou, je to horšie ako mor.
Ref.:
Samé lži, chcem žiť v inom svete.
Samé lži, nechcem sa na nič hrať.
Samé lži, ľudia sa modlia k Bohu.
Samé lži, kráčam po zemi sám.
Ľudia s ktorými sa rozprávaš,
sa len škeria a vravia, že ťa dobre chápu.
Vždy majú pre teba pripravenú
načasovanú bombu.
Ty si myslíš, že ich dobre poznáš,
že to sú tvoji dobrí známi,
stále máš za sebou ľudskú hlúposť,
je horšia ako mor.
Ref.:
Samé lži, chcem žiť v inom svete.
Samé lži, nechcem sa na nič hrať.
Samé lži, ľudia sa modlia k Bohu.
Samé lži, kráčam po zemi sám.
Jak stádo divej zveri, bez žiadneho ohladu,
plníme si svoje bruchá,
sme ako slepí, každý deň meníme
vodcov svojho stáda,
najlepší zo všetkých je ten, čo najviac kričí.
Ref 1.:
Mám strach, už to na mňa ide.
Mám strach, kto za mnou príde.
Mám strach z paralýzy.
Takto toďalej nejde,
myslíš, že ma to prejde.
To už nie je žiadna hlúposť,
len zbytočné ničenie všetkého,
čo príroda tak ťažko stvorila.
Som len malé číslo v kolotoči života,
niekedy mám pocit že nikoho nepoznám.
Ref 1.:
Mám strach, už to na mňa ide.
Mám strach, kto za mnou príde.
Mám strach z paralýzy.
Takto toďalej nejde,
nikdy ma to neprejde.
